Bude v nej približne 770 postelí s tým, že všetky budú len pre akútnych pacientov, teda takých, ktorí nepotrebujú dlhšiu liečbu. Chronickí pacienti, ktorí musia zostať na posteli niekoľko mesiacov, pôjdu inde.
Moderné nemocnice by mali mať podľa riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva Ivana Poprockého iné logistické usporiadanie, ako je v súčasných slovenských nemocniciach. „Nová nemocnica bude mať čisto akútne lôžka, kde by vôbec nemali byť chronickí pacienti,“ hovorí Poprocký. Srdcom modernej nemocnice budú operačné sály, ARO, JIS, diagnostická technika – CT, MRI, röntgeny či urgentné príjmy. V praxi by to fungovalo tak, že napríklad pacient po operácii bedrového kĺbu by už neležal v nemocnici, ale išiel by napríklad do rehabilitačného centra. Takýto vzor nemocnice plánuje ministerstvo zdravotníctva postupne zaviesť aj do ďalších slovenských nemocníc.
Dlhodobí pacienti, takzvaní chronickí, podľa Poprockého potrebujú iný typ zdravotnej starostlivosti. „Chronický pacient je viac o ošetrovateľskej starostlivosti ako o lekárskej,“ dodal Poprocký. Pre nich by sa v Bratislave mala pretransformovať jedna alebo viaceré z piatich existujúcich nemocníc. Ktorá to bude, Poprocký nepovedal. Mohlo by ísť o ružinovskú alebo petržalskú nemocnicu.
Vedenia ostatných fakultných nemocníc nevedeli povedať, ako by riešili premenu postelí podľa vzoru nemocnice novej generácie. Tvrdia, že koncepcia bude závisieť od zriaďovateľa, ktorým je ministerstvo zdravotníctva. „Nemocnica nie je oprávnená riešiť túto otázku samostatne,“ povedala hovorkyňa žilinskej fakultnej nemocnice Mária Koporecová. Podotkla, že záväzné stanovisko poskytnú až k finálnej verzii novej nemocnice, keďže teraz ide o rozpracovanú problematiku.
„Nemocnica v Prešove nie je oboznámená s novým smerovaním univerzitných a fakultných nemocníc, k problematike reštrukturalizácie lôžkových zdravotníckych zariadení sa preto nedokážeme vyjadriť,“ reagovala hovorkyňa prešovskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Renáta Cenková.
Tomáš Kráľ, hovorca spoločnosti Svet zdravia, ktorá má v sieti osem regionálnych nemocníc, povedal, že sú pripravení na prípadné rozdelenie postelí. „Naše väčšie nemocnice sú schopné poskytovať kvalitnú akútnu zdravotnú starostlivosť, naopak, tie menšie by sa mohli špecializovať na chronickú a sociálnu starostlivosť,“ dodal Kráľ.
Neurochirurgia, závažná traumatológia či onkochirurgia by sa mali robiť na menšom počte pracovísk, kde majú lekári väčšie skúsenosti. Myslí si to prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Čo sa týka akútnych lôžok najmä na chirurgii, gynekológii, interných a neurologických oddeleniach, tie by mali byť v nemocniciach zaradených do pevnej siete. Ide asi o 45 nemocníc. Tam by mali byť liečení pacienti vo vážnych stavoch, napríklad so srdcovým zlyhaním či cievnou príhodou
Chronických lôžok je podľa Petka málo, ich počet by sa mal zvýšiť. „Tieto postele by mali byť v menších nemocniciach. Pacientom budú dostupnejšie, najmä starší ľudia musia mať totiž zabezpečený kontakt s príbuznými,“ ukončil Petko.
Nové trendy v nemocniciach sa podľa analytika Dušana Zachara z inštitútu INEKO zavádzajú pozvoľna už dnes. Komplikované prípady a náročná liečba, či už z hľadiska odborného, alebo finančného, sa sústreďujú v špecializovaných centrách, kde je na takýto typ liečby dostatok kapacít a skúseností. „Menšie, regionálne nemocnice, ktoré sú bližšie pri občanoch, by sa mali viac špecializovať na relatívne jednoduché zákroky, rehabilitáciu a poskytovanie odbornej starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov,“ navrhuje Zachar.
Každý poskytovateľ má podľa analytika ponúkať také služby, pri ktorých vie garantovať ich vysokú kvalitu a efektívnosť. A to sa väčšinou nedá v prípadoch, keby robil všetko a pre všetkých.
Tomáš Szalay zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku si myslí, že rozdelenie zariadení na tie s akútnymi a chronickými posteľami umožňuje poskytovať služby kvalitnejšie a efektívnejšie. „Chronické lôžka potrebujú iný typ zázemia, personálu či pozornosti, ako lôžka akútne. V takzvanej koncovej nemocnici má byť poskytovaná špičková akútna starostlivosť a pacient má byť na doliečenie, paliatívu, opatrovanie posunutý do starostlivosti poskytovateľa chronickej starostlivosti,“ povedal Szalay. Dôvodom je podľa neho to, že chronické lôžka v akútnej nemocnici sú príliš drahé. Výsledkom by mala byť teda úspora nákladov.
Na koncepte novej bratislavskej nemocnice sa už pracuje. Podľa odhadov by mohla byť postavená do konca roka 2016. Aké výkony sa budú v nemocnici poskytovať, v akej štruktúre, koľko operačných sál tam bude, popíše štúdia uskutočniteľnosti. Ministerstvo za ňu zaplatí viac ako 700-tisíc eur.
Fakty o novej nemocnici
- nová univerzitná nemocnica v Bratislave má stáť 250 miliónov eur,
- postaviť a prevádzkovať ju má súkromný partner, jej vlastníkom zostane štát,
- poradcom pre stavbu novej nemocnice je konzorcium dvoch firiem Ernst & Young a Ružička Csekes – advokátska kancelária,
- poradca vypracuje štúdiu uskutočniteľnosti, to znamená koncept nemocnice, ako by mala fungovať, koľko hospitalizácií má byť v nemocnici robených, v akej štruktúre, na akých oddeleniach, s akými diagnózami či koľko ambulantných vyšetrení by mala vykonať,
- cena za štúdiu aj odhadcu bude približne 900-tisíc eur, z toho štúdia má stáť asi 720-tisíc eur,
- štúdia uskutočniteľnosti by mala byť hotová v máji 2014, v júni by ju mala schváliť vláda,
- po schválení štúdie ministerstvo zdravotníctva začne hľadať investora, vypíše tender na súkromného partnera. Odhaduje sa, že výber bude trvať jeden rok,
- v novej nemocnici by malo byť približne 770 lôžok, odhaduje sa 40-tisíc hospitalizácií ročne,
- postavená by mala byť do konca roka 2016 pri Patrónke. V súčasnosti sa tam nachádza Nemocnica sv. Michala, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra. To však pre vojakov či policajtov stavia v centre Bratislavy vlastnú nemocnicu, objekt pri Patrónke potom uvoľní pre rezort zdravotníctva