Sudcovia si sami určili, že majú byť múdri a pracovití

Sudcovia totiž v ňom skôr opísali vlastnosti, aké by mali mať. Že by mali byť múdri, ľudskí, pracovití či odvážni. Ctihodnosti v ňom nepočítajú s tým, že by niekto z ich 1 400-člennej komunity mohol urobiť nejakú chybu, a tak do kódexu nenavrhli žiadne postihy.

Ukazuje sa tak, že úlohu, ktorú zadal v novembri sudcom minister spravodlivosti Tomáš Borec, síce vypracovali, ale jej znenie im samotným neuškodí a podľa odborníkov ani nikomu nepomôže. Sudcovia si v kódexe síce zakotvili, že by ich súkromný život nemal vrhať zlé svetlo na nich ani ich prácu. Zároveň by im však nemalo brániť nič v tom, aby sa pri vykonávaní svojej činnosti zúčastňovali na spoločenskom živote. Ďalej konštatujú, že „hlavnú časť svojho pracovného času venuje sudca svojim súdnym aktivitám“.

Kódex okrem všeobecného pomenúvania princípov a vlastností sudcu hovorí aj o prednostiach ľudí v talároch. Asi najkonkrétnejším bodom celého dokumentu je ustanovenie, že sudca vyjadruje svoj názor v odôvodnení rozhodnutia, zdrží sa komentovania svojich rozhodnutí, a to aj keď sú kritizované zo strany médií.

„Beriem to len ako pracovný materiál, s ktorým ešte treba pracovať,“ hovorí právnička Eva Kováčechová, ktorá spolupracuje s Via Iuris. Aj keď vytvorenie kódexu je podľa nej správnym krokom. Podobne aj bratislavská sudkyňa a hovorkyňa iniciatívy Za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková víta každý krok, ktorý konkretizuje etické previnenia sudcov. Pripúšťa však, že navrhované znenie kódexu je všeobecné. „Je pomerne málo konkrétny, no určite je konkrétnejší ako ten doterajší, ktorý bol prijatý združením asi pred 15 rokmi.“ Nechcú disciplinárne konania

Združenie sudcov Slovenska prepracovaný kódex odovzdalo v januári Súdnej rade. A jej mali do konca februára poslať svoje pripomienky sudcovské rady jednotlivých súdov. Urobilo tak len päť približne z 90 sudcovských rád. „Z doručených vyjadrení vyplýva, že sudcovské rady pracovný návrh zásad sudcovskej etiky podporujú, nemajú k nemu žiadne zásadné pripomienky a odporúčajú prijatie zásad,“ napísal Pravde tlačový referát Kancelárie Súdnej rady. Zároveň pripustil, že niektoré sudcovské rady vyjadrili pochybnosti, či etické zásady musia byť nariadené v písomnej podobe.

V predslove k etickému kódexu sa navyše ohradili aj proti Borecovmu zámeru, aby jeho porušenie bolo v budúcnosti dôvodom na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi. V tejto súvislosti citujú stanovisko Konzultačnej rady európskych sudcov, že etické správanie sudcov by nemalo byť zákonnou, ale etickou kategóriou. S týmto argumentom však zrejme nepochodia, keďže minister chce zakotviť záväzok dodržiavania etiky sudcami priamo do novely ústavy.

Minister Borec je v komentovaní návrhu kódexu zatiaľ zdržanlivý. Naznačuje však, čo od neho očakáva: „Musí tam byť jasne definované správanie sudcov voči sebe navzájom, voči účastníkom konania, spôsob, akým sudcovia vystupujú na verejnosti aj v súkromí, ale aj zásady toho, akým spôsobom komunikujú s médiami či inými právnymi profesiami,“ reaguje. Definitívnu podobu kódexu by chcel vidieť ešte tento rok. Či bude nový návrh kódexu ešte nejako rozšírený alebo dopracovaný, Súdna rada nepovedala.

Mala by vzniknúť etická komisia

Javorčíková je zarazená, že ministerstvo ani Združenie sudcov Slovenska neprizvali k tvorbe nového kódexu pre sudcov nikoho ďalšieho. „My sme totiž už v roku 2010 zverejnili návrh veľmi podrobného etického kódexu, ktorý sme posunuli Súdnej rade aj ministrovi. Je veľmi prepracovaný a je podrobnejší, no bohužiaľ nebola vôľa nejako sa ním zaoberať,“ tvrdí hovorkyňa iniciatívy Za otvorenú justíciu.

Najvhodnejším postupom na zlepšenie stavu justície by podľa nej bolo nielen stanovenie toho, čo sudca môže. Podľa vzoru západných krajín by vraj mala vzniknúť aj etická komisia. „Majú ju napríklad v Kanade a funguje ako poradný orgán jednak pre sudcov, ktorým pomáha v hraničných situáciách, a nezastupiteľné miesto má aj v disciplinárnych konaniach. Treba si uvedomiť, že aj v našom zákone je etické previnenie v určitej miere aj disciplinárnym previnením. Sudcovia by preto mali myslieť na to, že komisia a kódex by slúžili na ich ochranu, aby nebolo len na voľnom výklade disciplinárnych senátov, za čo môžu sudcov postihovať a za čo už nie,“ zdôrazňuje Javorčíková.

Autori etického kódexu s kritikou nesúhlasia. „Je výťažkom najzákladnejších pravidiel, ktoré sú obsiahnuté v medzinárodných odporúčaniach. Je to to moderné a posledné, čo európski sudcovia povedali,“ tvrdí sudkyňa Dana Bystrianska, prezidentka Združenia sudcov Slovenska. Sama tvrdí, že hranica medzi povinnosťou sudcu a etikou je veľmi tenká. Aj ona si myslí, že pri Súdnej rade by mal vzniknúť výbor či komisia, ktorá by sa k etike vyjadrovala. Jej hlas by mal byť len odporúčací.

Etický kódex nepovažuje za potrebný člen Súdnej rady Eduard Bárány. „Som skôr zdržanlivý. Etika má byť jasná každému sudcovi. Nie som si istý, či etický kódex je niečo, za čo by malo byť možné postihovať, ale dá sa to skúsiť,“ vraví. Dôležitejšie je podľa neho mať funkčné disciplinárne senáty, ktoré trestajú sudcov za pochybenia.

Tie sú však už dlhšie nefunkčné, pretože nastal problém v ich dopĺňaní. Aj v súčasnosti čaká na disciplinárne konanie ešte 40 sudcov. Vláda už schválila novelu zákona o sudcoch, ktorá navrhuje nový spôsob vytvárania senátov. Tie by mali byť určené každoročne dopredu a v prípade, ak by zo senátu niekto odišiel, automaticky má byť z databázy zvolených členov doplnený náhradník.

Etický kódex majú aj lekári. Na rozdiel od sudcovského obsahuje aj povinnosti lekárov, definuje vzťah medzi pacientom a doktorom, medzi lekármi navzájom a stanovuje aj postihy v prípade pochybenia. Ak napríklad etická a disciplinárna komisia dokáže lekárovi branie úplatku, môže byť za to nielen napomenutý, ale nesmie sa napríklad uchádzať o funkcie v Lekárskom odborovom zväze alebo ho z neho dokonca rovno vylúčia.