Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na sudcov ÚS SR

Ako prvá sa členom ústavnoprávneho výboru predstavila sudkyňa Najvyššieho súdu Jana Baricová, ktorú za ústavnú sudkyňu navrhol predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Baricová uviedla, že v justícii pracuje od roku 1978, sudkyňou sa stala v roku 1991. V minulosti rozhodovala na okresnom aj na krajskom súde, venuje sa civilnému súdnictvu. Subjektívne príčiny prieťahov v súdnych konaniach vidí v zlej organizácii práce sudcov. Za tú podľa nej môže aj ich nedostatočné vzdelávanie, ktoré, ako tvrdí, bolo roky zanedbávané.

Na otázku poslanca Gábora Gála (Most-Híd), čo si myslí o tom, že v niektorých veciach ide ústavný súd nad rámec textu ústavy, odpovedala, že aj ostatným sudcom niekedy prekáža, „že ústavný súd zo seba robí štvrtú inštanciu“. Ak sú však v zákonoch medzery, miesto na výklad súdu tam podľa nej je. „Zákon nemôže pokryť všetko, život je taký pestrý, že prostredníctvom súdneho výkladu sa riešia tieto otázky,“ povedala.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár navrhol sudcu Krajského súdu v Nitre Jána Bernáta, ktorý 20 rokov pracoval ako prokurátor a pôsobil aj ako advokát. Dôvody prieťahov v súdnych konaniach vidí Bernát v zle zorganizovanej práci sudcov, ale aj v často sa meniacich zákonoch. Zároveň je presvedčený, že sudcovia, ktorí nemajú dostatočné výsledky, by mali prísť o svoju funkciu.

„Mojou motiváciou sú ideály, ideál právneho štátu, hodnoty, ktoré právny štát chráni,“ povedal ďalší z kandidátov Rudolf Čirč. Sudcom Najvyššieho súdu je 15 rokov a je tiež členom Súdnej rady SR. Za ústavného sudcu ho navrhla prezidentka združenia sudcov Za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková.

Čirč povedal, že dôvodov nízkej dôveryhodnosti justície je určite viac, no vplyv na to majú aj osoby na čele justície. Pochybnosti podľa neho môže vyvolávať aj posledná voľba predsedu Súdnej rady, ktorého volili tiež členovia Súdnej rady, ktorí boli zároveň predsedami súdov.

Štefan Harabin, ktorý vtedy kandidoval a zároveň zastával miesto ministra spravodlivosti, mal možnosť týchto predsedov odvolať z funkcií, upozornil Čirč. To podľa neho vyvoláva otázku férovosti. Keď sa s touto vecou niektorí sudcovia obrátili na ústavný súd, ten to z formálnych dôvodov odmietol, tvrdil Čirč.

Dodal, že si vie predstaviť taký ústavný súd, ktorý by túto vec považoval za závažnú. Na otázku nezaradenej poslankyne Lucie Žitňanskej, čo si myslí o možnosti ústavného súdu posudzovať ústavné zákony, odpovedal, že považuje za neprijateľné, ak sa ústavné zákony prijímajú preto, aby sa vyhlo kontrole ústavnosti.

Poslanci sa pohádali na otázkach kandidátov na sudcov ÚS

Možno, že keď budú novozvolení sudcovia ústavného súdu dosluhovať, tak Smer tu už nebude. Aj takéto vyjadrenie padlo z úst poslanca NR SR Gábora Gála (Most-Híd) počas rokovania ústavnoprávneho výboru parlamentu, na ktorom vypočúvajú kandidátov na ústavných sudcov.

Poslanec za Smer-SD Anton Martvoň mu kontroval, že vtedy tu možno ani Most-Híd nebude. Medzi poslancami sa strhla menšia slovná prestrelka práve po vyjadrení poslanca Martvoňa. Prekážalo mu, že opoziční poslanci sa prvej kandidátky na ústavnú sudkyňu nepýtali len na odborné otázky, ale aj na jej postoje k niektorým javom v justícii, napríklad ostrejšie vyjadrenia medzi šéfmi najvyššieho a ústavného súdu. Martvoň tvrdil, že výbor nie je priestor na zisťovanie názorov na hádky dospelých ľudí. „Nie sme tu v škôlke,“ protestoval proti jeho poučovaniu poslanec Martin Poliačik (SaS).

Podľa bývalej ministerky spravodlivosti a nezaradenej poslankyne Lucie Žitňanskej je pozícia sudcu ústavného súdu veľmi vážna „Pri posudzovaní kandidatúry je nielen dôležitá odbornosť, ale aj osobnostná integrita – či vie alebo nevie zaujať postoj k morálnym otázkam,“ povedala Žitňanská. Martvoň poznamenal, že na výbore teda idú moralizovať, Žitňanská si ďalšie komentovanie otázok vyprosila.