Odrazilo sa to aj na záujme o tento druh podpory, ktorý je v porovnaní s vlaňajškom menší. Rezort práce tvrdí, že za nižším počtom tých, ktorí žiadajú o túto dávku, stojí okrem zmenených pravidiel aj širší výber projektov pre mladých.
Prax pri hľadaní práce hrá významnú úlohu. Podľa Marcely Glevickej zo spoločnosti Profesia životopisy absolventov s uvedenými praktickými skúsenosťami si zamestnávatelia na webe pozerajú omnoho častejšie, ako tie bez nich. Štát ponúka nezamestnaným, ktorí sú menej ako dva roky po škole, možnosť získať praktické zručnosti vo firmách v rámci absolventskej praxe.
Vlani sa na ňu dostalo takmer 10-tisíc mladých ľudí. Je to o 6,5 tisíca menej ako pred rokom. Koľko žiadostí bolo zamietnutých, ústredie práce zatiaľ povedať nevie.
Absolventskú prax skúsil aj Martin (27). Keďže sa ako vyštudovaný ekonóm nemohol zamestnať, stačila mu aj pozícia administratívneho pracovníka v predajni elektrotechniky. „Podľa mňa je to dobrá vec. Ako čerstvý absolvent vysokej školy som ľahko získal zručnosti, ktoré odo mňa všade vyžadovali. Firma, v ktorej doteraz robím, si zase vykryla svoje potreby. Nehovorím, že tento systém je ideálny, ale nezamestnaný si nevyberie,“ hovorí s tým, že mu vyhovovala aj suma 198 eur, ktorú podľa starých pravidiel dostával. „V menších firmách to bežne funguje tak, že vám dajú niečo pomimo na ruku. Ale musia byť spokojní. Najprv si človeka skúšajú, dávajú mu lepiť obálky, zakladať papiere, a keď vidia, že to vie urobiť dobre a načas, pridelia mu zodpovednejšie úlohy,“ vysvetľuje Martin.
Rezort práce uvádza, že za menším počtom nezamestnaných na absolventskej praxi sú zmenené pravidlá. Od mája minulého roka totiž začala platiť novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá túto prax sprísnila. Najväčšou zmenou bolo, že ju nezamestnaný môže vykonávať len v oblasti podobnej, akú vyštudoval.
„V minulosti sme mali podozrenia, že v niektorých prípadoch išlo len o formálne vykonávanie praxe. Absolventi slúžili ako lacná pracovná sila napríklad u svojich príbuzných. Tento nástroj sa míňal účinkom,“ pripomína Michal Stuška, riaditeľ tlačového odboru ministerstva práce. Preto došlo k jednoznačnej definícii, že prax musí zodpovedať dosiahnutému vzdelaniu v príslušnej skupine študijných odborov. Toto pravidlo sa však dá obísť, myslí si riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Podľa neho stačí pozíciu správne nazvať. Lepič obálok môže byť napríklad pomenovaný ako marketingový pracovník.
Kým pred májom minulého roka bol príspevok na absolventskú prax automaticky nárokovateľný, dnes to tak nie je. O žiadostiach rozhodujú výbory pre otázky zamestnanosti a príspevky odobruje aj úrad práce. „Znížila sa aj samotná suma paušálneho príspevku, a to zo životného minima na 65 percent z tohto minima. Presnejšie, zo 198 eur na 128,7 eura,“ spresňuje Veronika Černá z ústredia práce. Prax musí byť vykonaná počas 20 hodín týždenne.
Absolvent na praxi nemá so zamestnávateľom žiaden pracovnoprávny vzťah. Podpisujú sa dve dohody – prvá medzi úradom práce a uchádzačom a druhá medzi úradom práce a zamestnávateľom. Odvody za absolventa platí štát, ten mu tiež mesačne vypláca paušálnu dávku.
Stále platí, že o príspevok môže požiadať absolvent mladší ako 26 rokov, ktorý ukončil denné štúdium pred menej ako dvoma rokmi. Podmienkou je, že bol aspoň jeden mesiac na úrade práce a predtým nemal pravidelne platené zamestnanie. Brigády sa nezohľadňujú.
„Niektorí nám vyčítajú, že príspevok je nízky alebo že absolventská prax nie je riadnym pracovným pomerom. Lenže toto nie je náhrada zamestnania, ale získanie praktických zručností, prvý krok k zamestnaniu,“ myslí si Jana Lukáčová z ústredia práce. Zmena pravidiel sa podľa údajov odrazila aj na umiestnení na trhu práce. Kým v roku 2012 sa zamestnalo 31 percent ľudí po absolventskej praxi, o rok neskôr to bolo už 34 percent.