Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku vysvetlil, že rozhodnutie súdu znamená, že krajiny únie nemôžu zakázať registráciu ani jazdu takýchto áut na cestách. Spor vznikol po tom, čo registráciu nových a ojazdených áut s volantom napravo odmietali Poľsko a Litva. Európska komisia podala kvôli týmto predpisom žalobu, pretože podľa nej obmedzujú voľný pohyb tovaru. Európsky súdny dvor označil tieto predpisy za protiprávne.
Aj keď tzv. pravostranné autá u nás mohli jazdiť aj dosiaľ, ich registrácia nebola možná. Dopravné inšpektoráty to odmietali s tým, že nespĺňajú bezpečnostné požiadavky.
Práve na to poukazuje aj Marián Čabák zo Školy bezpečnej jazdy, podľa ktorého dostala sloboda majiteľov áut prednosť pred bezpečnosťou. „Pri bežnom jazdení v meste či na diaľnici to nemusí byť problém. Pri predbiehaní mimo obce však bude manévrovanie vyslovene nebezpečné,“ upozorňuje. Ak chce totiž vodič s volantom napravo predbiehať na našich cestách, buď potrebuje pomoc spolujazdca, alebo mimoriadne dobrý výhľad na cestu. „Vodič musí vystrčiť auto do premávky viac ako na polovicu, teda za stredovú čiaru, aby videl, či je niečo v protismere,“ pokračuje Čabák.
Autá s volantom napravo dosiaľ vozili na Slovensko najmä ľudia zamestnaní v Anglicku a buď s nimi jazdili načierno, alebo k nim mali pôvodné doklady. Ich prerábanie síce bolo možné, ale finančne sa neoplatilo. Vyjde totiž v závislosti od typu vozidla aj na niekoľko tisíc eur. Čabák hovorí, že k tomuto riešeniu sa zväčša uchýlili najmä zberatelia áut, ktorí si doviezli napríklad typ auta, ktoré bolo vyrobené výlučne v pravostrannej verzii.
Napravo sa pritom kedysi jazdilo vo viacerých krajinách, a to aj európskych, vrátane Československa. O zjednotení premávky sa začalo hovoriť až na parížskej konferencii v roku 1926. U nás bola jazda na pravej strane zavedená v roku 1939. Na ľavej strane sa naďalej jazdí okrem Britských ostrovov aj na Cypre, Malte či v Austrálii.