Podľa hovorkyne štátnej pošty Stanislavy Pondelovej sa zrealizuje víťazný návrh vyhlásenej súťaže. "Zúčastňujú sa na nej piati slovenskí rytci – Rudolf Cigánik, Jozef Česla, Martin Činovský, František Horniak a Ľubomír Žálec,“ spresnila. Súťaž vyhodnotí Realizačná komisia známkovej tvorby.
Nová známka v nominálnej hodnote 0,45 eura vyjde v náklade osem miliónov kusov, vytlačí ju akciovka Poštovní tiskárna cenin Praha. Spolu s ňou vydá pošta pamätný list s príležitostnou poštovou pečiatkou a domicilom Bratislava 1.
Ako pripomína predseda Zväzu slovenských filatelistov Miroslav Ňaršík, známky s portrétmi prezidentov sú vo svete raritou. „Tlačia sa prakticky len v troch štátoch sveta – okrem Slovenska ešte v Českej republike a Estónsku. V USA by ste na známke portrét Baracka Obamu nenašli,“ zdôrazňuje.
U nás je prezident jedinou žijúcou osobou, ktorú možno na známkach zobrazovať. „Toto pravidlo sa dodržuje, okrem malých výnimiek, keď sa napríklad na známky dostali niektorí úspešní olympionici,“ uvádza filatelista. Takisto podľa neho platí nepísaná norma, že prezidentská známka sa vydáva čo najbližšie k dátumu uvedenia hlavy štátu do funkcie.
V niektorých monarchiách majú známky s panovníkmi. „Briti v roku 1840 vydali vôbec prvú poštovú známku s kráľovnou Viktóriou. Alžbeta II. je na každej známke, odkedy nastúpila na trón. Buď priamo jej portrét, alebo, ak téma známky súvisí hoci s prírodou či kultúrou, je aspoň v niektorom rohu Alžbetina silueta. Na žiadnej britskej známke však nenájdete názov Veľká Británia,“ približuje Ňaršík. Na známkach sa občas objavujú aj portréty monarchov z Monaka, Luxemburska či iných krajín, najmä pri príležitosti nejakého ich výročia – narodenia, svadby a podobne.
Od Masaryka po Havla
Viacero zaujímavostí sa podľa šéfa zväzu filatelistov viaže so známkami doterajších česko-slovenských a slovenských prezidentov. „T. G. Masaryk, bol na známkach v rôznej podobe zobrazený 20-krát, čo sa žiadnemu jeho nástupcovi nepodarilo,“ hovorí. Portrétista Max Švabinský sa vraj na Masaryka často sťažoval, že bol ako model nedisciplinovaný, no napriek tomu vytvoril známky umelecky vysoko hodnotné.
Krátko po vzniku Československa, keď pošta bola stále rakúska, roznášali listy skauti. Keď T. G. M. chystal na 20. decembra 1918 návrat z emigrácie v západnej Európe domov, sami vytlačili sto kusov známok, ktoré platili iba v ten jediný deň. „Namiesto Masarykovej podobizne bol na nich iba nápis – Příjezd presidenta T. G. Masaryka. Zachovalo sa len zopár kusov. Kto ich vlastní, je boháč,“ tvrdí Ňaršík.
Jediným česko-slovenským prezidentom „bez známky“ bol Emil Hácha. Do funkcie ho zvolili 30. novembra 1938, krátko na to sa štát rozbil a za Protektorátu Čiech a Moravy sa na zásielky lepili najmä známky s portrétom Adolfa Hitlera. Paradoxne sa však aj vtedy na známkach objavoval Háchov predchodca a zároveň nástupca Edvard Beneš, ktorého iniciály „Dr. B.“ boli tajne „zašifrované“ do kontúr Hradčian či Karlštejna. Prezident vojnového slovenského štátu Jozef Tiso mal na 10-korunovej známke klasický portrét s kňazským kolárikom na košeli.
V socialistickom Československu si každá výmena hlavy štátu vyžiadala novú známku a stiahnutie starých, z ktorých sa tak mnohé stali vzácne. V roku 1975 boli pripravené známky s Ludvíkom Svobodom, mali sa vydať k jeho osemdesiatinám. Pre dlhodobé vážne zdravotné problémy sa však jeho funkčné obdobie skončilo predčasne. Z tlačiarne vtedy ktosi prepašoval niekoľko hárkov so známkami, ktorých cena raketovo narástla.Keď po revolučných zmenách nastupoval v roku 1990 na prezidentský stolec ČSFR Václav Havel, boli zase „v hre“ dva návrhy jeho portrétu na známku. Prvý, preňho typický, ho zobrazoval strapatého a vo vyťahanom svetri. Druhý, klasický štátnický – napokon dostal prednosť.
Traja prezidenti, jeden autor
Známky všetkých troch doterajších prezidentov novodobej Slovenskej republiky sú dielom jediného autora, akademického maliara Martina Činovského. Tento bratislavský výtvarník netají, že ku každej z nich sa viaže osobitý príbeh. „Na portrét Michala Kováča som mal sotva desať dní, od jeho zvolenia v parlamente do inaugurácie. Celý návrh aj rytinu som pripravil za štyri dni. A s vyrytou doskou ma do tlačiarne počas veľkej snehovej kalamity musel odviezť ministerský džíp,“ spomína.
Portrét prezidenta Rudolfa Schustera, pre zmenu, trval Činovskému rekordné dva roky. „Keď bola schválená známka v tlačiarni, prišiel pokyn – všetko zastaviť! A išlo sa od začiatku,“ spomína.
Gašparovičovu známku robil Činovský na vlastnú päsť, keďže Slovenská pošta vtedy dala prednosť iným tvorcom. „Až neskôr som sa dozvedel, že sám prezident si z predložených návrhov prial zrealizovať práve môj,“ uzatvára rytec, ktorý sa zúčastňuje aj na aktuálnej súťaži o „prezidentovu hlavu“ na známke.