Bude sa výraznejšie meniť stranícka mapa?
Áno. Pomerne nečakaný, ale dosť dôrazný hlas voličov aspoň v osvietených hlavách politických síl, nie všetkých, podnietil diagnostikovanie problémov, snahu priblížiť sa k občanovi a potrebu inovovať politickú scénu v jej pravej i ľavej časti.
Čo sa môže diať v prostredí tradičnej pravice po rozpade Ľudovej platformy strán KDH, SDKÚ a Most-Híd?
Porážka pravice a jej kandidáta Pavla Hrušovského bola do tej miery viditeľná, že práve tam sa začali diať veci takmer nevídané. Dôsledky porážky sa prejavili rozpadom takzvanej Ľudovej platformy a snahou KDH a Mostu-Híd o skutočne vážnu sebareflexiu.
V čom ste postrehli túto sebareflexiu?
Reflexia týchto dvoch strán spočíva vo zvažovaní problémov, ktorými sú nedôveryhodnosť súčasnej pravice, hrozba antipolitiky a politického extrémizmu v časti parlamentnej i neparlamentnej scény. KDH bezprostredne oznamuje programovú zmenu, ale aj inú stratégiu. Kresťanskí demokrati sa budú skôr blížiť k modelu bavorskej katolíckej CSU ako k protestantsko-katolíckej CDU. V ich radoch sú pohyby a dochádza aj ku generačnej zmene. Strana Most-Híd urobila tiež zásadné zmeny politického smerovania. Pochopila, že na Slovensku chýba subjekt, ktorý by sa orientoval na občiansku spoločnosť a zároveň si ponechal aj atribúty občianskeho porozumenia Slovákov a Maďarov. Hádam najzaujímavejšou udalosťou na pravicovej scéne je ohlásenie vzniku strany Radoslava Procházku, ktorá ešte nemá názov, ale bude sa usilovať o stredopravého konzervatívneho voliča.
V čom by mohla byť táto nová strana iná ako KDH?
Počas 25-ročnej existencie KDH sa skryto i jasnejšie prejavovalo vnútorné pnutie a tendencie hnutia, ktoré kolísali medzi modelom kresťansko-katolíckej a kresťansko-ekumenickej strany. Odchody významných osobností, akými boli Mikuláš Dzurinda, ale aj Daniel Lipšic či Radoslav Procházka, vyžadovali otvorenejšie kresťanské hnutie. Keďže nenašli ohlasy, zakladali odštiepenecké strany. Po týchto skúsenostiach sa dnes KDH viac vedome obráti do seba a bude bazírovať na vlastných hodnotových témach.
Znamená to, že časť súčasných strán bude mať problém prežiť.
Zdá sa, že poučenie z dnešného stavu spoločnosti preukazujú predovšetkým strany pánov Figeľa, Bugára a rodiaca sa strana pána Procházku. Proti nim stojace strany v pravej časti budú vystavené atakom a prípadne aj odlevu voličskej základne. Týka sa to nevyprofilovaných Obyčajných ľudí, Frešovej SDKÚ a mimoparlamentnej Novy. Je problematické, kam pôjdu tzv. liberáli pána Sulíka. Ale tí, ktorí bazírujú na občianskych princípoch, sa môžu identifikovať so stranou Bélu Bugára a novej posily Lucie Žitňanskej.
Má šancu strana Radoslava Procházku byť dominantným hráčom alebo to bude len ďalší subjekt v poradí so 7– či 8-percentnou podporou?
Spôsob, akým pán Procházka pristupuje k založeniu strany, naznačuje, že ide o premyslený projekt. Ak sa mu podarí vysať voličov časti pravicových strán, môže byť aj dominantným subjektom v pravej časti politickej scény. Neplatí však rovnica, že ak líder dostal 400-tisíc hlasov v prezidentskej kampani, má ich automaticky rezervované aj jeho strana.
V Moste-Híd nastali zmeny okamžite po prezidentských voľbách. Prečo?
Nepochybne je to vecou politickej zručnosti lídra a predsedníctva strany. Ako prvá sa zorientovala po debakli Ľudovej platformy po prezidentských voľbách. Svedčí o tom aj okolnosť, že Most-Híd nie je úzkoprso zameraný len na riešenie etnických problémov. Už samotný fakt, že Most-Híd prvý postrehol medzery na pravicovej scéne, rozvrat SaS a bezideovú prázdnotu Obyčajných ľudí, svedčí o sľubnom reštarte Bugárovej strany.
Ako sa môže vyvíjať situácia v Smere po prezidentských voľbách?
Strana vyvodila primerané dôsledky z neúspešnej voľby vlastného kandidáta. Treba pripomenúť, že prezidentský kandidát Robert Fico získal takmer o 150-tisíc hlasov viac, ako mal v predchádzajúcich parlamentných voľbách počet preferenčných hlasov. A to bola teraz účasť o necelých 9 percent nižšia.
Skončilo sa teda vyvodzovanie politickej zodpovednosti v Smere pri podpredsedovi Marekovi Maďaričovi?
Myslím, že áno. Prípadne aj užšia či širšia rekonštrukcia vlády nebude dôsledkom prezidentských volieb, ale vážnou prípravou na budúce komunálne a parlamentné voľby. Smer si zrejme uvedomuje, že budúcnosť nezávisí iba od toho, koľko získa ľavica či pravica vo voľbách, ale akým spôsobom sa zavedená politická scéna bude vystríhať nevypočítateľných politických osobností a zoskupení.
Aké podobu by teda mohla mať politická scéna?
Zdá sa, že sa profilujú tri typy politických subjektov. Dominantný Smer, ktorý chápe, že iba volebné víťazstvá môžu byť Pyrrhovými víťazstvami, a preto musí hľadať cesty spolupráce s prezidentskou kanceláriou, ale aj s ďalšími parlamentnými stranami. K tým, ktoré najviac prichádzajú do úvahy, patria KDH, Most-Híd a novo sa formujúca strana Procházku. Pod parlamentnou spoluprácou nemožno hneď vidieť a podozrievať kohokoľvek zo skrytých či plánovaných koalícií. Figeľovci v KDH sa už nemôžu uspokojovať s minulosťou a tzv. železnou voličskou rezervou, ale na čelo strany by mali postaviť novú generáciu s inovovanou kresťanskou orientáciou. Iba tak udržia akcieschopnosť a politickú váhu svojho hnutia. Hlasy voličov pre prezidentských kandidátov starej gardy KDH Čarnogurského a Hrušovského to potvrdzujú. Béla Bugár už viackrát osvedčil politický nos a vybral sa do prázdneho hodnotového priestoru. A Procházkova strana môže byť prísľubom pre budúcnosť svojou konzervatívnou orientáciou, ale aj politickým presadzovaním agendy starostov a primátorov našich miest a obcí. Poslednú skupinu tvoria strany vedené pánmi Frešom, Matovičom, Lipšicom a Sulíkom, ktoré budú mať čo robiť, aby prekročili vo voľbách prah do parlamentu.
O necelé dva mesiace nastúpi do úradu novozvolený prezident Andrej Kiska. Čo je teraz do inaugurácie do 15. júna najdôležitejšie?
Verejnosť sa v kampani, ako to konštatoval rad súperov Kisku, iba veľmi málo dozvedela o jeho politických ašpiráciách ako prezidenta. S politikou sa bude v Prezidentskom paláci iba oboznamovať. Musí však rozšíriť diapazón prezentovaných záujmov aj o ďalšie agendy prezidenta. Ak by tak neurobil, zostalo by mu iba príslovečné kúrenie a svietenie v paláci.