Sestry alebo asistenti. Lekári si chcú vyberať

Lekári, ktorí sú zároveň majitelia ambulancií, by si chceli vyberať, koho zamestnajú. Dnešná legislatíva im to neumožňuje, podľa nej v ambulancii musí byť sestra. Lekárska komora to navrhuje zmeniť. Zdravotné sestry to považujú za ich odsunutie na vedľajšiu koľaj.

Slovenská lekárska komora lobuje za zmenu zdravotníckeho výnosu, ktorá by dala všeobecným lekárom možnosť výberu, koho zamestnajú v ambulancii. Namiesto sestry by to podľa komory mohol byť zdravotnícky asistent, asistentka alebo lekár po skončení štúdia, ktorý by si v ambulancii vykonal prax.

Na plat praktikanta by všeobecný lekár dostával peniaze od štátu, sestru platí z peňazí, ktoré mu hradia zdravotné poisťovne. Mesačný plat sestry v ambulancii všeobecného lekára sa pohybuje od 530 do 900 eur v hrubom, mzda asistenta je okolo 470 eur.

Dôvodom prečo lekári podávajú takýto návrh, je nedostatok peňazí od zdravotných poisťovní na platy sestier aj lekárov. Tiež by sa podľa nich mohol vyriešiť problém s nedostatkom všeobecných lekárov. Zmenu by mal priniesť výnos ministerstva zdravotníctva o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení, ktorý je v pripomienkovom konaní.

„Nedá sa obísť skutočnosť nedostatočných platieb zo strany zdravotných poisťovní pre ambulancie za ich činnosť, čo má za následok aj neregulérnosť platových podmienok pre personálnu politiku ambulancie,“ povedal Marián Kollár, šéf komory.

Prečítajte si aj komentár Martina Krna Zbytočne vzdelané?

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Od zdravotnej poisťovne dostáva lekár na ambulanciu mesačne priemerne 3 500 eur, záleží to od toho, o koľko pacientov sa stará. Okrem platu sestry lekár platí aj réžiu, ako napríklad nájomné či elektrinu, vybavenie ambulancie, zdravotnícky materiál aj prístroje.

Kollár poukazuje na príklady zo zahraničia, kde na viacero ambulancií pripadá jedna univerzálna sestra, takto to funguje napríklad v Nemecku, vo Francúzsku či v Anglicku. V Českej republike zase lekár nemusí v ambulancii zamestnávať sestru. „Nie je u nás žiadna legislatíva, ktorá by to lekárovi prikazovala, ale je dobré, ak ju v ambulancii má,“ spresnilo tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva Českej republiky.

Sestry návrh lekárov pobúril. Považujú za nespravodlivé, že najskôr ich štát donútil doplniť si vzdelanie na univerzite a teraz ich lekári odsúvajú na vedľajšiu koľaj. „Sme proti tomu. Je neprípustné, aby v ambulancii asistent zastával funkciu sestry, pichal injekcie alebo bral krv, na to nemá kompetencie,“ hovorí predsedníčka odborového združenia sestier Monika Kavecká a dodáva, že nikto už teraz nevie, aký je vlastne status zdravotnej sestry. „Najskôr nám prikážu dovzdelávať sa a nakoniec sme prevzdelané, čo vlastne sme?“ pýta sa Kavecká.

„Lekári si stále neuvedomujú, že sestra má byť ich partnerom a nemá byť ich záťažou. Pokiaľ to lekári budú brať, že sme pre nich drahí, tak kto zostane v ambulancii. Lekár a nikto?“ pridal sa riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Milan Laurinc. Zdravotnícky asistent je podľa neho pre lekárov lacnou pracovnou silou. Zámer lekárov považuje Laurinc za návrh nad rámec zdravotníckeho výnosu. „Predpokladám, že to takto bude vnímať aj ministerstvo zdravotníctva a pripomienku lekárov nebudú akceptovať,“ dodal Laurinc.

Ministerstvo zdravotníctva sa k jednotlivým pripomienkam vyjadrí až po ukončení pripomienkového konania výnosu. Kompetencie zdravotníckych asistentov ministerstvo však nepovažuje za dostatočné na prácu v ambulanciách. „Obsah a rozsah odborných vedomostí a praktických zručností zdravotníckeho asistenta neumožňuje, aby nahradil plnohodnotne v celom rozsahu sestru pri poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Martina Lidinská.

Na návrh lekárskej komory prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor nevedel reagovať, pretože ho nečítal. Zdravotníckeho asistenta by si v ambulancii všeobecného lekára vedel predstaviť, ale lekára nie. „Vôbec si nemyslím, že by takúto úlohu mal prevziať doktor,“ podotkol Pásztor.

Zdravotnícky asistent nemá kompetencie pichať injekcie a brať krv, hoci už bola snaha ministerstva aj zdravotníckych škôl to zmeniť. „V škole sa to síce učia, ale neznamená to, že to môžu aj robiť. Ambulancia ako primárny styk má dôležitú úlohu aj v prevencii a práve sestra môže napomôcť v edukácii pacienta pri zlepšení zdravotného stavu,“ myslí si Laurinc.

Prezident Asociácie stredných zdravotných škôl Miroslav Sekula upozorňuje, že zdravotnícky asistent by sestru v ambulancii nemohol nahradiť, a to aj napriek tomu, že ho škola vie vzdelať. „Požiadavky zo strany lekárov chápem, ale treba zobrať do úvahy, že určite by nemohol pracovať sám na každej jednej ambulancii. Viem si to predstaviť napríklad na poliklinikách, kde by boli aj sestry, to znamená, že muselo by to byť kombinované,“ vysvetlil Sekula.

Odbor zdravotnícky asistent vznikol z odboru všeobecná sestra asi pred 14 rokmi pri reforme zdravotníckych škôl. Vzdelávanie sestier sa vtedy presunulo na vysoké školy. „V rámci krajín Európskej únie je stanovené, aké má mať sestra vzdelanie a nemôže to byť len stredoškolské s maturitou. My máme úplne inú legislatívu ako väčšina krajín EÚ. U nich stredná škola znamená niečo iné, ako u nás, odlišuje sa v počte odučených hodín,“ konštatuje Sekula. Ak by sa Slovensko chcelo vyrovnať niektorým európskym krajinám, museli by sestry absolvovať 5-ročnú strednú školu.

Zdravotná sestra môže u nás pracovať vo svojom povolaní, ak dosiahne úroveň diplomovanej sestry. Získa ju nadstavbovým štúdiom na strednej škole (pomaturitné). Namiesto nadstavby si môže vybrať štúdium na vysokej škole.