Štát ušetril. Tisíce ľudí však prišli o dávky

Za týmto trendom v skutočnosti stojí aj zmena v zákone, po ktorej časť ľudí stratila na štátne dávky nárok. Iba v priebehu jediného mesiaca sa zo štatistiky Ústredia práce vytratilo takmer 10-tisíc poberateľov dávok a príspevkov. Kým v januári tohto roka ich evidovalo 182-tisíc, vo februári len necelých 173-tisíc. Štát tak na najbiednejších medzimesačne ušetril takmer 900-tisíc eur. Február je pritom jeden z dvoch mesiacov roka, keď sa výnimočne vypláca aj príspevok na školské potreby pre deti rodičov v núdzi, na ktorý tentoraz odišlo asi 82-tisíc eur.

„Určité pohyby v počtoch vyplácaných dávok aj príspevkov sme očakávali. Najmä v súvislosti s vlaňajšou novelizáciou zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorej cieľom bolo zvýšiť efektivitu a adresnosť poskytovania štátnych finančných prostriedkov, aktivovať ľudí a posilniť ich motiváciu pracovať. S analýzou výsledkov by bolo vhodné počkať aspoň pol roka, čísla sa ešte zmenia a ustália. Usporené prostriedky však mienime opäť len vrátiť do sociálnej pomoci,“ zdôrazňuje hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Ústredie práce pripisuje vývoj v dávkach viacerým faktorom. „Niektorí poberatelia na ne stratili nárok pre zmenené príjmové pomery – zamestnali sa, pracovali na dohodu alebo sa im zvýšil dôchodok,“ uvádza Jana Lukáčová z tlačového úseku. Na príčine boli podľa nej aj spomínané legislatívne zmeny. Na ich základe sa napríklad prestali poskytovať dávky študentom doktorandom a samostatne na ne už nemajú nárok ani iní študenti nad 25 rokov, ktorých metodika po novom pričlenila k rodičom ako spoločne posudzované osoby.

Štatistické údaje však dokladujú aj znižujúci sa celkový počet odkázaných, čiže poberateľov aj s nimi spoločne posudzovaných osôb, napríklad manželiek, detí či iných členov domácnosti, na ktorých sa dávky takisto vzťahujú. Kým v januári ich všetkých bolo vyše 354-tisíc, vo februári už len 341-tisíc.

Výrazne, až takmer o 240-tisíc za mesiac, poklesol aj počet samotných príspevkov, ktoré v prvom mesiaci roka dostalo necelých 600-tisíc, v druhom však už len 360-tisíc domácností. Zreteľne v priebehu mesiaca ubudlo napríklad z počtu príspevkov na bývanie, vyplácaných v sume 55,80 resp. 89,20 eura. Ako Pravda analyzovala v utorkovom vydaní, o tento príspevok prišlo asi 10-tisíc dôchodcov.

Asi o 10-tisíc ubudlo aktivačných príspevkov vo výške 63,07 eura. „Pokles počtu vyplácaných príspevkov súvisí s celkovým úbytkom poberateľov dávok, ale aj z dôvodu ďalších legislatívnych zmien plynúcich z vlaňajšej novelizácie zákona o pomoci v hmotnej núdzi,“ konštatuje Lukáčová.

Aktuálne sa už napríklad aktivačný príspevok neposkytuje dlhodobo nezamestnanému, ktorý si našiel zamestnanie – namiesto neho však získava osobitný príspevok, ktorý zatiaľ štatistika Ústredia nezahŕňa. Za február sa už tento príspevok prvý raz vyplatil 920 ľuďom, ktorí preukázali príjem síce nízky, ale aspoň na úrovni minimálnej mzdy, aby sa predišlo špekuláciám s odvodmi. Doteraz pritom platilo, že ak si odkázaní našli prácu, o dávky prišli. „Podľa neoficiálnych údajov sa už v marci vyplatilo viac ako 61-tisíc aktivačných príspevkov,“ dodala Lukáčová.

Februárovú štatistiku veľmi negatívne ovplyvnil úbytok počtu vyplatených príspevkov na zdravotnú starostlivosť, v sume dve eurá na osobu. Ten vláda vlani zrušila, takže pravdepodobne ide len o doplatky, ktoré v januári dostalo 351-tisíc odkázaných a vo februári 138-tisíc.

Menej, o vyše 8-tisíc, bolo aj vyplatených ochranných príspevkov, takisto v sume 63,07 eura. „Prišli o ne najmä osoby poberajúce nízky starobný dôchodok, ktorý sa im však valorizáciou zvýšil a vypadli zo systému hmotnej núdze,“ uvažuje Lukáčová. Nový model zvyšovania penzií o pevnú sumu totiž relatívne najviac pridal práve najchudobnejším dôchodcom.

Niekoľko stoviek odkázaných zmizlo zo štatistiky od začiatku roka prakticky v každom okrese. Pokles bol evidentný v porovnaní januára s decembrom aj februára s januárom. Napríklad v Trebišovskom za dva mesiace zo 16 203 ľudí v núdzi ubudlo 574, v Rimavskosobotskom sa ich počet znížil z 18 718 o 55­2. V Dunajskos­tredskom okrese, kde v závere vlaňajška evidovali 5 359 núdznych, ich vo februári zostalo o 309 menej. Zástupcovia úradov vidia takisto príčiny v legislatívnych zmenách, novej valorizácii penzií, ale aj v odchodoch ľudí za prácou do cudziny.

„Nové legislatívne úpravy na prelome rokov spôsobili nárast administratívnych nárokov – nové dokladovanie, zjednotenie podmienok a zvýšenie adresnosti, opätovné podpisovanie zmlúv o menších obecných službách. Očakávame, že v ďalších mesiacoch sa čísla budú meniť, aj keď nie významne,“ predpokladá Lukáčová.

Podľa sociologičky Zuzany Kusej vláde nemožno vyčítať, že šetrí na systéme sociálnej ochrany ako celku. „Štatistiky v rovnakom posudzovanom období zároveň ukázali aj pomerne slušné zvýšenie výdavkov na dávky pre rodiny s deťmi, pre ľudí s vážnym zdravotným postihnutím či na účely opatrovania,“ pripomína Kusá. Na druhej strane je podľa nej na škodu, že časť týchto prostriedkov zrejme kabinet získal aj prerozdelením peňazí poskytovaných hmotne odkázaným. „Nemalo by sa šetriť na najbiednejších. Má to devastujúce účinky najmä na ich malé deti, ktorým sa znižuje šanca vymaniť sa z bludného kruhu sociálnej núdze,“ uzatvára Kusá.

Pozn. Príspevok na zdravotnú starostlivosť bol vlani zrušený, uvedené počty sú zrejme len rôzne doplatky, ktoré však dosť výrazne ovplyvnili štatistiku Zdroj: ÚPSVAR