Odporúčali vybrať nosné a krčné mandle, tým by sa chlapcovi mohla opäť vrátiť chuť do jedla a reč. Chodili po všetkých možných vyšetreniach, kým sa nedostali k odborníčke, ktorá pred dvoma rokmi stanovila diagnózu. Autizmus. „Najskôr som sa zľakla. O autizme som dovtedy veľa nevedela, možno len to, že autisti žijú vo svojom svete,“ spomína pani Domotorová.
Prešli si rôzne štádiá. „Keby ste ho videli predtým, povedali by ste, že je to také neposlušné dieťa, že by ho nikto nechcel ani za päť korún. Nepočúval, rozhadzoval veci, keď sme prechádzali cez cestu, hodil sa o zem. Mali sme napríklad guľôčkové obdobie, keď jedol len to, čo bolo guľaté, potom obdobie, keď jedol len ryžu. Ale včera mal napríklad aj zemiaky s rybou. Pýtal, čo to je, keď som povedala, že ryba, tak odvetil, že rybu má rád. Ale možno, ak by som povedala, že je to mäso, tak to nezje.“
Šimon, ktorý má dnes 4,5 roka, sa zatiaľ hrá s hračkami. Je spokojný, mama je nablízku. „Aj to je pokrok, že sa vie hrať ako iné deti. Predtým, aj keď bol na ihrisku, bol schopný dve hodiny dookola presýpať piesok. A keď sa pustil na preliezačky, nešlo mu to ako iným deťom a ostatné mamičky sa čudovali, prečo ho chodím stále zachraňovať. Ale on nemal takú vyvinutú motoriku ako iné deti,“ dodala pani Domotorová.
Chlapec medzitým v detskom kútiku autistického centra objavil hračkársku pokladnicu, ktorá cinká. Zvuk sa mu zjavne zapáčil a tak s pokladničkou zvoní znova a znova. „Šimonko, toto mi už vadí,“ oslovila ho mama, keď opakujúci sa tón naozaj začínal prekážať. Bez slova poslúchol, aj keď cinkajúcu pokladnicu neskôr ešte zopár ráz vyskúšal.
Pokroky robí vďaka pomoci psychológov z Autistického centra Andreas v Bratislave. Chodia sem pravidelne už vyše roka. Spočiatku dva razy do týždňa, teraz už raz za týždeň. Mama v začiatkoch pozorovala, ako s ním pracuje psychologička, aby sa to naučila aj ona a neskôr aj iní členovia rodiny. Chlapec už teraz pokojne zvládne byť u starých rodičov. Situácií, keď sa mu niečo nepáčilo a začal sa hádzať o zem či kopať, je menej. „Uvedomila som si, že na začiatku, keď sme si nevedeli rady, som mu vlastne nerozumela,“ podotkla mama.
Šimon dnes chodí do špeciálnej škôlky. Robí pokroky, aj reč sa zlepšila. Či bude o dva roky chodiť do špeciálnej školy, alebo sa integruje do bežnej školy, je ešte otázne. Rodičia si počkajú na výsledky testov školskej zrelosti. Do školy sa však pripravuje už teraz. Na stretnutiach v centre sa zaoberá abecedou a veľmi ho bavia čísla.
Individuálna práca s deťmi a ich rodičmi v centre, ktoré založili rodičia autistických detí, nie je bezplatná. Aj preto je tu veľmi vítaná pomoc sponzorov. Vtedy sa platí skôr symbolický príspevok alebo nič.
Autistickému centru pomohli aj darcovia cez zbierku Hodina deťom. V centre sú vďaka ich príspevkom zriadené dve miestnosti na terapiu a relax vrátane špeciálnej miestnosti určenej na terapiu metódou Snoezelen, z príspevkov bolo tiež podporené zavedenie nových terapií ako muzikoterapie alebo skákania na trampolíne.
„Je veľmi príjemný pocit vidieť, že financie, ktorými ľudia prispejú na zbierku, prinášajú zlepšenie. Napríklad mamičke a jej autistickému synovi Miškovi. Predtým sa stretávala len s odmietavými reakciami ľudí. Po tom, čo začala chodiť s Miškom do autistického centra, hovorí, že ich život sa zmenil a Miško už bude môcť chodiť do školy,“ spomína ďalší príklad pomoci autistickým deťom Martina Slušná z Nadácie pre deti Slovenska.
Nadácia za uplynulý rok vyzbierala cez Hodinu deťom takmer 192-tisíc eur. Z výnosu zo zbierky každoročne podporuje organizácie, ktoré systematicky a dlhodobo pracujú s deťmi. Pomáha nielen deťom so zdravotným a mentálnym postihnutím, ale aj deťom z krízových centier i detských domovov, podporuje aj kluby pre deti na sídliskách.
Záujem zo strany rôznych organizácií o podporu projektov zameraných na deti rastie. Tento rok nadácia dostala vyše 200 žiadostí v celkovej výške 1,2 milióna eur. To, aké projekty dostanú finančný príspevok, bude známe 1. júna na Deň detí.