S titulom z Harvardu do štátneho úradu

Z najlepších svetových škôl priamo do štátnej správy. Vláda chce motivovať úspešných študentov zahraničných univerzít, aby sa vrátili na Slovensko a pracovali pre ňu.

18.04.2014 12:00
Harvard, univerzita Foto:
V aktuálnom šanghajskom rebríčku je na prvom mieste americká Harvardova univerzita.
debata (44)

Vytvára grantový systém, cez ktorý mladým zaplatí dva roky štúdia na prestížnej zahraničnej škole. Podmienkou bude, aby absolventi po skončení štúdia odpracovali tri roky v štátnej správe. Štátny rozpočet by mal na to ročne vyčleniť asi stotisíc eur. Prvých záujemcov by mohli vyberať už tento rok.

Tí, čo študovali na prestížnej škole, dnes nemajú záujem pracovať na ministerstvách alebo v štátnych úradoch. Odrádzajú ich nízke platy, a preto končia v súkromných firmách alebo sa na Slovensko nevracajú vôbec. Motiváciou pracovať pre štát by mohla pomoc s financovaním štúdia. Jeden rok napríklad na Harvarde či Princetone stojí asi 70-tisíc eur, na získanie titulu tam treba priemerne študovať päť až šesť rokov.

„Myslím si, že takýto program má svoje opodstatnenie. Absolventi výnimočných škôl sú naozaj veľmi talentovaní a schopní ľudia,“ hodnotí zámer Katarína Košťálová, výkonná riaditeľka Slovenskej akademickej informačnej agentúry. „Bude tu však dôležité doriešiť fázu návratu, aby štátne inštitúcie našli pre týchto ľudí vhodné miesta,“ dodala.

Záujem zamestnať takýchto študentov zatiaľ prejavilo sedem ministerstiev, na ktorých sú osobitné analytické útvary. Medzi nimi sú aj rezorty financií, zdravotníctva či práce. Potrebovať budú ekonomických analytikov, odborníkov na analýzy verejného zdravotníctva či zamestnanosti. Tí by potom pracovali na pozíciách vedúcich oddelení, šéfov odborov štátnych úradov či poradcov ministrov.

O štipendiá sa budú môcť uchádzať študenti, ktorí už študujú alebo sú prijatí na niektorú z popredných zahraničných škôl. Kritériom kvality školy bude jej umiestnenie v medzinárodných rebríčkoch univerzít. „Uchádzači by mali študovať na univerzitách do 200. miesta v rebríčku hodnotenia Shanghai Academic Ranking of World Universities a v rebríčku inštitúcií Project RePEc,“ vysvetľuje hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák.

Do šanghajského rebríčka sa dostanú len špičkové školy. Medzi kritériá pre ich zaradenie okrem počtu citácií patrí aj počet nositeľov Nobelovej ceny či Fieldsovej medaily, ktorých vychovali. Aktuálne rebríček vedie Harvardova univerzita v Cambridgei. Žiadna zo slovenských univerzít sa v ňom ešte neobjavila. Rebríček RePEc zase hodnotí najlepších svetových ekonómov a školy s ekonomickým, prípadne príbuzným zameraním.

Naši študenti by pomoc s financovaním štúdia prijali. Argumentujú najmä zlým stavom slovenského vysokého školstva. „Je to šanca priniesť domov nové vedomosti, myšlienky a skúsenosti zo zahraničnej školy. Na Slovensku je veľa ľudí, ktorým záleží na tejto krajine a mali by dostať príležitosť podieľať sa na zmene,“ hovorí 23-ročný programátor Patrik Vodička.

Záujemcovia o štipendium budú musieť prejsť dvomi kolami výberového konania. Tým úspešným poskytne ministerstvo školstva grant. Vystačiť by mal na pokrytie všetkých nákladov spojených so štúdiom, vrátane školného, nákladov na živobytie počas maximálne dvoch akademických rokov štúdia, ako aj náklady na cestu do a z miesta štúdia či cestovné poistenie.

Podmienkou bude, aby študent podpísal zmluvu, že po skončení školy odpracuje na pridelenom mieste minimálne tri roky. „Ak štipendista z vlastného zavinenia odpracuje vo verejnej správe menej ako tri roky alebo nezíska vzdelanie, na ktoré mal poskytnuté štipendium, bude povinný vrátiť prostriedky v sume poskytnutého štipendia, pričom nesplatená časť sa bude úročiť vo výške úrokovej sadzby, ktorou poskytuje študentom pôžičky Fond na podporu vzdelávania,“ pokračuje Kaliňák. Podľa aktuálneho cenníka úročí fond v tomto akademickom roku poskytnuté pôžičky 4,5 percentnou sadzbou.

Koľkých študentov takto štát zamestná, bude závisieť od záujmu rezortov či nákladov na štipendistov. Cieľom návrhu je, aby štipendiá dostali každý rok aspoň traja či piati ľudia. Podobný grantový systém sa už u nás raz skúšal. Štipendium M. R. Štefánika v rokoch 2006 až 2008 a v roku 2011 umožňovalo hradenie postgraduálneho štúdia v oblasti manažmentu, verejnej správy alebo ekonómie na niektorej z najlepších svetových univerzít. Po skončení školy mali absolventi odpracovať dva roky na niektorom ministerstve alebo Úrade vlády.

„Stroskotalo to na tom, že vybraní ľudia síce štúdium absolvovali, ale keď sa vrátili, nebol o nich záujem a štát ich nakoniec nezamestnal,“ pridáva sa Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Aj keď sa vtedy do programu zapojilo spolu 27 študentov, ktorí mali za sebou školy ako London School of Economics, Stanford Law School či Columbia University, rezorty, s výnimkou rezortu financií, im miesta nenašli. „Na základe tohto ponaučenia by teda bolo zaujímavejšie zamestnať týchto ľudí napríklad aj na slovenských univerzitách. To by bolo veľmi efektívne, keďže by k nám doniesli svoje skúsenosti či kontakty,“ myslí si Králiková.

Ministerstvo školstva tvrdí, že tentoraz podobné zlyhanie nehrozí. Jasno v tom, čo by mali štipendisti na starosti, majú aj ministerstvá. „Predmetom činnosti štipendistov budú analytické činnosti, ktoré sú v gescii Inštitútu finančnej politiky. Počet štipendistov bude závisieť od aktuálnych potrieb inštitútu,“ uviedol tlačový odbor rezortu financií. „Činnosti by sa mohli týkať napríklad ekonómie životného prostredie, ekonomických nástrojov životného prostredia a všeobecne analýz prechodu slovenskej ekonomiky na nízkouhlíkové a zelené hospodárstvo,“ doplnil Maroš Stano z envirorezortu. Podobne aj ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že so zapojením úspešných študentov do svojej činnosti by nemali problém.

Otázne zostáva, či štipendisti po odpracovaní povinných troch rokov v štátnej správe neodídu. Rezort školstva si trúfa zabehnutých ľudí udržať dlhšie. „Je možné predpokladať, že ak rezorty využijú naplno potenciál týchto zamestnancov, budú mať možnosť podieľať sa na zaujímavých, často kľúčových projektoch, a teda budú motivovaní zotrvávať v štátnej službe,“ mieni Kaliňák.

Návrh nového štipendijného programu, ktorý pripravil rezort školstva, čaká na schválenie vládou. Ak ňou prejde a následne aj parlamentom, prvá výzva na podávanie žiadostí o štipendium by mohla byť vypísaná ešte v priebehu tohto roka.

Kde štát štipendistov zamestná?

  • ministerstvo financií – Inštitút finančnej politiky
  • ministerstvo dopravy – Inštitút stratégie
  • ministerstvo práce – Analytické centrum
  • ministerstvo školstva – Inštitút vzdelávacej politiky
  • ministerstvo vnútra – odbor kontrolingu, Analyticko–metodická

jednotka

  • ministerstvo zdravotníctva – Inštitút zdravotníckej politiky
  • ministerstvo životného prostredia – odbor ekonomických nástrojov

a analýz

Šanghajský rebríček

Šanghajský rebríček (Academic Ranking of World Universities 2012) je čínsky zoznam s 500 najlepšími svetovými univerzitami. Okrem citácií sú kritériami aj počty nositeľov Nobelovej ceny či Fieldsovej medaily (cena Medzinárodného kongresu Medzinárodnej matematickej únie udeľovaná najlepším matematikom sveta, ktorí majú menej ako 40 rokov). Rebríček sa zostavuje každý rok, žiadna zo slovenských univerzít sa v ňom zatiaľ neobjavila. Slovenská technická univerzita v Bratislave sa v ňom pred dvoma rokmi umiestnila na 101. až 150. mieste v špeciálnej kategórii 200 najlepších škôl sveta v oblasti počítačových vied. V šanghajskom rebríčku sa pravidelne nachádzajú školy z okolitých krajín – Rakúska, Poľska, Česka, ale aj Maďarska. Na popredných priečkach dominujú školy v USA, Veľkej Británii, Kanade či Japonsku. V aktuálnom rebríčku je na prvom mieste americká Harvardova univerzita, za ňou nasleduje Stanfordova univerzita v Stanforde a Kalifornská univerzita v americkom meste Berkeley. (pk, jat)

© Autorské práva vyhradené

44 debata chyba
Viac na túto tému: #študenti #vysoké školy #ministerstvá