Na obrovskom trhovisku vidieť iba zopár pultíkov s typicky veľkonočným sortimentom. „Nejde to, malý záujem,“ narieka nad tržbou aj žienka s „kyticami“ z veľkonočných bahniatok. „Ešteže je stále za čo ísť do krčmy,“ bedáka opodiaľ iná, naťahujúc kľúčikom umelé žlté kuriatka. Pán vedľa má väčšie, dokážu dokonca „vyštebotať“ Ódu na radosť. Iba v jedinom stánku vidno ozajstné vyfúkané vajíčka rôznych veľkostí. Ani tie však veľmi nejdú na odbyt, od vlaňajška zase o čosi zdraželi.
Veľkonočné články, recepty, ozdoby a vajíčka na Velkanoc.Pravda.sk
Kam zmizli časy, keď sa na trhoviskách dali kúpiť najvkusnejšie veľkonočné výrobky zo všetkých slovenských regiónov? Kde sú tie babičky „ze Záhorá“, ktoré pred Veľkou nocou do Bratislavy nosili obrovské kufre plné síce len „po amatérsky“, no so srdcom zdobených kraslíc, ale aj figúrky zo slamy, píšťalky či rapkáče vystrúhané z mäkkého dreva? Alebo skutočné živé kurence, kačky či zajace, ktoré kedysi aj v hlavnom meste dokázali s blížiacimi sa sviatkami vyčariť peknú dedinskú atmosféru? Nahradili ich hypermarkety, ponukou kindervajec a figúrok z kakaovej hmoty.
Ozajstnú Veľkú noc ešte stále možno objaviť v kostoloch, kde stále rezonuje jej posolstvo ako najväčšieho kresťanského sviatku. Jej náladu vo Veľkonočný pondelok na mestské sídliská znovu prinesú malí šibači, ktorým po prechode na euro narástli výslužky, veď predtým im stačil aj desaťkorunák. Na dedinách budú v ten istý deň znovu dievčatá v krojoch ujúkať, keď ich mládenci bez milosti hodia do studenej vody, aby „neuschli“.
Takže o čom sú vlastne dnes veľkonočné sviatky? Hneď štvrť milióna odpovedí si možno „vygúgliť“ na internete. Nájsť tam možno nielen ich klasický kresťanský výklad, ale aj pripomienku, že veľkonočné tradície majú najmä pohanské korene. A tiež aj rady, ako sa na ne pripraviť pôstom, symboliku dní „veľkého týždňa“, eseje o úlohe vajca ako nositeľa života. Alebo návody, ako si všemožnými technikami vyzdobiť kraslicu či vypliesť korbáč, iba taký obyčajný krátky, alebo veľký „päťzadkový“.
Kto stále nevie, na webe sa zaručene dozvie, že Slovenskom vedie európska hranica medzi „šibavým“ a „kúpavým“ poňatím sviatkov. Gurmán si zase nájde desiatky kuchárskych receptov, na údené v mede, mazanec, syrek… Chute mu akurát pokazia dietári alebo ochrancovia zvierat protestujúci proti vývozu jahniatok na taliansky trh.
Internet priblíži aj veľkonočné zvyky v cudzine, napríklad ako si deti vo Veľkej Británii, Holandsku či Nemecku hľadajú vajíčka skryté kadekde v záhrade. Vybrať si na ňom možno z ponuky spoplatnených gýčovitých elektronických pohľadníc, tapiet do počítača aj na mobil. Alebo „pozabíjať“ desiatky vajec v počítačovej hre. Osvojiť si „varovanie ministerstva zdravotníctva“, že prútom zmaľované vajcia spôsobujú neplodnosť. Či dokonca naštudovať konšpiračnú teóriu o tom, ako sa kedysi dávno "banda hlupákov spoľahla na jedinú osobu, ktorá to všetko za tých úbožiakov oddrela, aby sa jej neskôr začali báť a modliť sa za niekoho iného“.
Veľká noc teda určite nie je o ničom. Je prosto len pre každého čímsi iným. Podľa toho, čo si kto z jej odkazu dokáže vybrať. Ale najmä, čo je mu sám ochotný dať.