Zahrnie do nich aj nutnosť rešpektovania zákona o štátnom jazyku. V minulosti sa totiž stalo, že podujatia dotované štátom boli propagované len v jazyku menšiny. Išlo najmä o maďarčinu.
Úradu vlády zmenu v podmienkach na dotácie navrhuje ministerstvo kultúry, ktoré vydalo správu o stave používania štátneho jazyka. V nej poukazuje na to, že niektoré podujatia, ktoré podporil Úrad vlády, boli propagované iba v cudzom jazyku. Zákon pritom hovorí, že každá informácia určená verejnosti má byť dostupná v slovenčine, prípadne v spojení s iným jazykom. Slovenčina chýbala na letákoch, bilbordoch, ale aj vo vysielaní obecného rozhlasu. Hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár povedal, že sporných je dvanásť prípadov z minulého roka, v ktorých malo dôjsť k porušeniu zákona o štátnom jazyku. „Keďže tieto podnety ešte neboli doriešené a môžu byť predmetom dohľadového konania, nie je možné uvádzať konkrétne údaje o subjekte dohľadu,“ reagoval Bednár na otázku, o ktoré obce alebo kultúrne zariadenia ide.
Úrad vlády zmenu v podmienkach na dotácie nevylúčil. Posledná výzva na predkladanie žiadostí však už bola ukončená. „O zakotvení požiadavky rešpektovania zákona o štátnom jazyku je možné uvažovať pri vyhlasovaní ďalších výziev. O ďalších krokoch v súvislosti s touto témou budeme včas informovať,“ uviedol tlačový odbor Úradu vlády.
Rezort kultúry v najnovšej správe o stave používania štátneho jazyka obciam na zmiešanom území vyčíta, že nápisy, oznamy či plagáty nie sú v štátnom jazyku.
„Inojazyčné texty bez použitia štátneho jazyka sa najčastejšie vyskytovali na plagátoch v rámci predvolebnej kampane a v oznamoch o kultúrno-spoločenských podujatiach organizovaných na národnostne zmiešanom území,“ píše sa v správe s tým, že slovenčinu väčšinou nahradila maďarčina. Pretrvávajúcim problémom sú tiež nápisy na pamätníkoch a pamätných tabuliach, na ktorých chýba slovenský text. Mnohé vznikli ešte pred prijatím zákona o štátnom jazyku, iné pribúdajú aj dnes.
Najčastejšou príčinou porušovania zákona má byť podľa ministerstva kultúry jeho neznalosť. Ako konštatuje, ani mnohí zamestnanci orgánov verejnej správy nevedia, čo im v týchto prípadoch káže zákon. Na to, aby rezort kontroloval používanie slovenčiny, nemá dostatočné kapacity. Prevažne sa zaoberá prípadmi, ktoré nahlásia občania.