Vysoké školy sa z regiónov sťahujú do centrál

Masové rozdávanie diplomov a cestovanie profesorov za študentmi po Slovensku sa pomaly končí. Niektoré vysoké školy avizujú rušenie svojich pobočiek.

21.04.2014 20:00 , aktualizované: 22.04.2014 07:00
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce v... Foto: ,
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce v Bratislave má 14 pobočiek. Čoskoro ich bude zrejme o polovicu menej.
debata (29)

Tie boli ešte pred štyrmi rokmi takmer v každom väčšom meste. Školy tak reagujú na prísnejšie hodnotenie, ktoré presadil minister školstva Dušan Čaplovič. Zatváranie pobočiek zatiaľ priznala Ekonomická univerzita v Bratislave a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce v Bratislave, ktorá ich má najviac. Odborníci odhadujú, že takýto krok urobí viac škôl.

Detašované pracoviská často sídlili v priestoroch, ktoré si školy prenajali podľa potreby a záujmu študentov. Učili tam externe – cez víkend, prípadne cez tzv. blokové jedno- až dvojtýždňové konzultácie. Štúdium v pobočke bolo často formálne a pripomínalo skôr diaľkovú strednú školu ako vysokú. Študenti tam nemali prístup ani k odbornej literatúre zo svojho odboru, v pobočkách sa nerobila tvorivá činnosť či výskum, niekde chýbali aj učitelia.

Pred štyrmi rokmi fungovalo na Slovensku viac ako sto detašovaných pracovísk, dnes ich je 35. Toto číslo sa zrejme v budúcom roku zníži. Školy musia totiž do leta pripraviť pre každý svoj študijný program akreditačný spis a v týchto dňoch sa rozhodujú aj o tom, či si budú žiadať o akreditáciu aj pre detašované pracoviská. Komplexná akreditácia prebieha po šiestich rokoch, od jej výsledkov bude závisieť aj financovanie škôl.

„Po tom, čo sme si posvietili na detašované pracoviská a začali sme sa nimi viac zaoberať, sa ich počet radikálne znižuje. V Akreditačnej komisii to berieme ako jedno z našich najväčších víťazstiev za uplynulé štyri roky,“ hodnotí počet klesajúcich pobočiek predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera. Podľa správy, ktorú nedávno predložil komisii, majú vysoké školy celkovo 44 detašovaných pracovísk, z nich deväť je v zahraničí.

Najviac pobočiek má súkromná Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce v Bratislave – na Slovensku ich má 14. Čoskoro ich bude zrejme o polovicu menej. „S najväčšou pravdepodobnosťou príde k redukcii šiestich až siedmich detašovaných pracovísk. Zlúčia sa s inými pracoviskami,“ uviedla pre Pravdu Anna Ondová z rektorátu vysokej školy.

Znižovanie počtu detašovaných pracovísk na minimum avizuje aj Ekonomická univerzita v Bratislave. „Väčšina fakúlt univerzity nepredkladá na akreditáciu žiadne detašované pracovisko,“ informovala Kamila Nemcová z odboru komunikácie Ekonomickej univerzity.

Predseda Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár povedal, že tieto kroky sú na prospech vysokých škôl. „Som zástanca toho, aby študenti chodili na školu a nie, aby škola chodila za nimi,“ dodal Libor Vozár. Neprezradil už, či fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorej je rektorom, budú tiež počet svojich detašovaných pracovísk znižovať. „Akreditačné spisy sú rozpracované, zatiaľ je ťažko na to odpovedať,“ dodal.

Menej náročné externé štúdium na detašovaných pracoviskách a masové rozdávanie diplomov znižovalo aj kvalitu vzdelávania. „Za menej ako polovicu, niekedy za tretinu námahy možno získať diplom s rovnakou hodnotou ako diplom z denného štúdia. Tým sa deformuje nielen vysokoškolský systém, ale aj trh práce,“ upozornil Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, ktorá robí rebríčky fakúlt podľa ich kvality.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Mariána Repu Kvalita, ktorá sa oplatí. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

K zániku či zlučovaniu detašovaných pracovísk prispel znižujúci sa počet študentov aj novela vysokoškolského zákona, ktorá platí od januára minulého roka. „Chceli sme, aby každé pracovisko vysokej školy, kde prebieha výučba, bolo akreditované, aj keď niektorí rektori mali k tomu výhrady,“ hovorí Fišera. Nové pravidlá akreditácie vlani schválil minister školstva Dušan Čaplovič. Vtedy tvrdil, že viaceré detašované pracoviská nedokážu zabezpečiť kvalitu vysokých škôl.

Po novom musí mať každá pobočka také vybavenie ako vysoká škola. Mala by mať napríklad knižnicu a študovňu s prístupom k základnej študijnej literatúre k danému programu alebo predmetu, samozrejmosťou by mal byť prístup študentov k internetu.

Prísnejšie pravidlá sa týkajú aj personálneho zabezpečenia výučby. „Vyžadujeme, aby bol nielen príslušný garant, ale budeme sledovať aj to, aby bol zodpovedajúci minimálny počet učiteľov na študijnom programe – teda traja učitelia, ktorí musia byť vedení na pracovisku s plným pracovným úväzkom. Aby sa nestalo, že teoreticky bude mať škola štyri či päť detašovaných pracovísk a bude mať na to päť učiteľov. Tí len veľmi ťažko môžu byť v sobotu na dvoch alebo troch miestach,“ hovorí Fišera.

V rámci akreditácie školy nezvažujú len počty pobočiek. Menia aj študijné programy, niekde ich rozširujú, inde zase naopak. „Zvyšujeme počet študijných programov, ktoré budú môcť študenti študovať v cudzích jazykoch – najmä v anglickom, a ktoré plánujeme realizovať s renomovanými univerzitami v zahraničí,“ uviedla Nemcová z komunikačného odboru Ekonomickej univerzity. Štúdium v cudzom jazyku pre vybrané študijné programy chce ponúkať aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka.

Znižovanie počtu študijných programov predpokladá Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach. „Podľa všetkého dôjde len k miernej redukcii v ponuke niektorých medziodborových bakalárskych programov, o ktoré bol v minulosti nízky záujem, napríklad kombinácie fyziky a chémie so spoločenskovednými odbormi,“ uviedla hovorkyňa univerzity Jaroslava Oravcová.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #vysoké školy