Pýtajú sa, či bolo naozaj nevyhnutné zohaviť azda najkrajší mestský priestor takým oceľovým monštrom. Američania argumentujú bezpečnosťou svojich diplomatov a odstrániť nevkusné zábrany sa nechystajú.
Rôznymi podobnými prvkami sú americké ambasády, najmä po teroristickom útoku na newyorské „dvojičky“ v roku 2001, chránené nielen v rizikových častiach sveta, ale aj všade v Európe. Zväčša pritom nikomu neprekážajú. Bratislavský plot však necitlivo pretína historické námestie, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou. Ochranné oceľové stĺpiky tu pôsobia rušivo a objekt vstupnej kontroly pripomína unimobunku na stavenisku.
Podľa bezpečnostného analytika Iva Samsona nie je veľa možností, ako súčasné status quo zmeniť. „Nepovažujem za reálne, že by Američania súhlasili s presťahovaním veľvyslanectva na iné miesto, aj keď im to radnica ponúka. Sídlo v centre im vyhovuje, je ideálne dostupné, a jednu z dvoch budov, kde úradujú, už dávno vlastnia,“ uvažuje. Hoci kontroverzný plot stojí na mestskom pozemku, ktorý má ambasáda iba dočasne prenajatý, Samson si nevie predstaviť, že by jej mesto odmietlo prenájom predĺžiť či striktne nariadilo plot odstrániť.
„Američania nie sú zvyknutí ustupovať niekomu, kto by chcel ohrozovať ich záujmy. Akékoľvek tlaky na nich by akurát mohli vyvolať vzájomný konflikt,“ myslí si Samson. Aj keď pripúšťa, že viaceré ambasády USA sa v posledných rokoch presťahovali mimo centier miest, predpokladá, že na to mali dôvody. „Ak usúdili, že by na pôvodnom mieste boli ľahkým terčom útoku, radšej sa presunuli,“ dodáva.
Dávid proti Goliášovi
Podľa Samsona je jedinou schodnou cestou dohoda diplomatov s pamiatkarmi na kultivácii prostredia okolo bratislavskej ambasády. Tú však odmieta riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok Ivo Štassel. „Tu žiadna estetizácia nie je možná. Z pamiatkového hľadiska sú plot, oceľové sĺpiky, čudná vrátnica a iné ochranné prvky cudzie a neprípustné. Na historickej promenáde pôsobia ako päsť na oko,“ tvrdí Štassel. Zdôrazňuje, že Američania si z ohradeného priestoru urobili vlastné privátne parkovisko, kde nevhodne umiestnili aj plechový kontajner s náradím.
„Bezpečnostné opatrenia v tejto zóne pritom mali byť len dočasné, kým sa pre veľvyslanectvo nájde v Bratislave iné vhodné miesto. Američania to dobre vedia. Mesto už oznámilo, že im prenájom pozemkov predĺži najviac o 18 mesiacov. Ak samospráva, architekti aj občania vyvinú dostatočný tlak, plot bude musieť zmiznúť,“ hovorí.
Ambasáda však už začala uvažovať o rekonštrukcii nárožnej budovy vo svojom vlastníctve a rokovať o odkúpení druhej. „Sme v kontakte s ministerstvom kultúry, ale diskusie o kúpe sú stále veľmi predbežné,“ odkázal hovorca veľvyslanectva Matthew Miller. Zároveň potvrdil, že sídlo v samom centre Bratislavy americkým diplomatom vyhovuje.
Inde to ide?
Ploty, ale nie také neestetické, chránia budovy väčšiny veľvyslanectiev USA v Európe. Sú súčasťou ambasád v Berlíne, vo Varšave, v Paríži, Ríme, ale aj v Sofii, Kyjeve a ďalších mestách. Výnimkou však nie je ani sťahovanie sídiel mimo centier.
Sofijská ambasáda USA už napríklad sídli v rozľahlom parku modernej štvrte Lozinec. Je ohradená a stráži ju americko-bulharská ochranka. „Pôvodne mali Američania veľvyslanectvo v historickom centre, no cítili sa tam stiesnene. Novú lokalitu našli v susedstve vládnej kliniky. Mnohí Sofijčania to vidia tak, že v prípade akýchkoľvek nepríjemností by tam okamžite dostali lekársku pomoc,“ povedala Sofijčanka, ktorá sa venuje bezpečnostnej problematike.
V chorvátskom Záhrebe sa americké veľvyslanectvo tiež nedávno presťahovalo z centra do obchodno-priemyselnej zóny pri letisku. „Využíva tam obrovskú novú budovu obkolesenú bezpečnostným múrom a ešte aj drôteným plotom. Na oknách sú nepriestrelné sklá, vstup chráni asi tri metre široká, do terénu zasunuteľná oceľová závora,“ opísal novinár Július Lörincz, ktorý v Chorvátsku istý čas pôsobil na slovenskej ambasáde.
„V Kyjeve pôsobí veľvyslanectvo USA od januára 2012 v novom komplexe, postavenom špeciálne na diplomatické účely,“ povedal Kyjevčan Dmitrij Konovalenko, ktorý žije relatívne blízko neho. Objekt americkej ambasády zaberá 15-tisíc štvorcových metrov a poskytuje komfort až 700 pracovníkom. Vyhovuje americkým bezpečnostným normám, nechýba tu strážna služba a okrem plota aj iné zábrany. Predtým 20 rokov fungovalo v bývalom sídle obvodného výboru Komunistickej strany Ukrajiny vo vládnej Ševčenkovskej štvrti.
V starej budove americkej ambasády v Belehrade je od bombardovania letectvom NATO v roku 1999 zamurovaná aj väčšina okien. Nová budova je už takisto mimo centra a chráni ju plot aj múr. Aspoň na pohľad voľnejšie sú bezpečnostné opatrenia na veľvyslanectve USA v Budapešti. Aj keď tiež stojí na vychytenom mieste, blízko parlamentu na Námestí slobody, zábrany okolo má oveľa nižšie. „Za 23 rokov od zmeny režimu si nespomínam, že by v tejto súvislosti vznikli problémy,“ tvrdí novinár slovenského pôvodu Gregor Martin Papucsek.
Estetické kvality bezpečnosti neobetovala americká ambasáda v Prahe. Okolo jej sídla v Schönbornskom paláci na Malej Strane vidieť len nízke oceľové stĺpiky. Ostatné bezpečnostné prvky nie sú rušivé, časť budovy však chránia výsuvné bariéry zapustené do terénu.
Prečítajte si aj glosu Martina Krna Jeden furt. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.