Premiér Robert Fico označil v poradí druhé spoločné rokovanie oboch vlád za inventúru vzťahov medzi Slovenskou a Českou republikou s nezvyčajným formátom v Európe, keďže sa stretli oba kabinety takmer v úplnej zostave. Za českú stranu chýbal len minister zdravotníctva Svatopluk Němeček, ktorý sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov.
Rokovanie prinieslo dobrú správu pre obyvateľov Svrčinovca a dopravcov, ktorí prevážajú tovar do Česka či Poľska a roky čakali na dostavanie rýchlocesty R5. Podľa predsedu českej vlády Bohuslava Sobotku by mal byť na budúci rok hotový obchvat Třinca na českej ceste I/11 vedúcej do Žilinského kraja do Svrčinovca. „Toto je dôležitý bod. Mal by tam byť postavený štvorpruhový variant, čo by malo výrazne zrýchliť dopravu na ceste I/11,“ spresnil Sobotka.
Slovenská rýchlostná cesta R5, ktorá I/11 odľahčí, by sa mala v tomto úseku stavať v rokoch 2015 až 2018. Jej súčasťou bude aj päť mostov.
Vybudovanie R5 zo Svrčinovca po štátnu hranicu s Českom je dôležité pre obe krajiny. Rýchlocesta, hoci bude mať len dva kilometre, prepojí Žilinský a Moravsko-sliezsky kraj a spolu s diaľnicou D3, ktorá sa ťahá od Žiliny po hranicu s Poľskom, výrazne zlepší vzájomnú dostupnosť našej krajiny, priemyselného regiónu Žiliny a hospodársky dôležitého Ostravska a Horného Sliezska.
Rýchlostná R5 je vôbec najkratšou takouto cestou a bude skôr privádzačom z diaľnice D3 na štátnu hranicu s Českom. V tomto úseku využíva terajšiu cestu prvej triedy denne priemerne do 10-tisíc áut, väčšinou sú to kamióny. Ide teda o magistrálu nákladných prepravcov a významná časť z nich smeruje do Poľska, keďže prejazd nákladných vozidiel nad 7,5 tony je cez obec Skalité pre nevyhovujúce parametre existujúcej komunikácie zakázaný.
Miestni sa teda už nevedia dočkať diaľnice D3 a rýchlocesty R5, pretože domy v blízkosti cesty praskajú a často sú svedkami nepekných nehôd.
V technických štúdiách sa najskôr uvažovalo o rozšírení súčasnej cesty prvej triedy do parametrov rýchlostnej, ale len v polprofile. Šéf českého vládneho kabinetu tvrdí, že sa na R5 postaví štvorpruhový, teda plný profil. Stavebné náklady sú zatiaľ len hrubým odhadom približne 24 miliónov eur.
Do konca tohto desaťročia však pribudne aj ďalšia rýchlostná cesta, pre susednú českú krajinu takisto dôležitá. Ťah R6 z Púchova k hraniciam spojí Trenčiansky a Zlínsky kraj. Najskôr sa postaví 10 kilometrov dlhá R6 z Púchova do Mestečka. Práce na nej sa začnú zrejme v roku 2016. V roku 2017 sa bude pokračovať vo výstavbe nadväzujúceho, 12 kilometrov dlhého úseku od Mestečka po štátnu hranicu s Českom.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Spolupráca oboch krajín sa vo štvrtok dohodla aj v oblasti obrany. Ministri obrany Martin Glváč a Martin Stropnický podpísali memorandum o porozumení. To prinesie aj spoločné cvičenie elitných výsadkárov zo Žiliny a vojakov zo 601. skupiny špeciálnych síl Českej republiky . Vlády navyše poverili oboch ministrov, aby do konca roka navrhli spôsob, ako by sa mohla zabezpečiť spoločná ochrana vzdušného priestoru.
Bezpečnostný analytik Ivo Samson poznamenal, že podobný projekt s názvom Spoločné nebo už bol pripravený v minulosti, a to v čase, keď ešte Slovensko nebolo členom NATO. „Tento projekt neprešiel pre právne, ale aj finančné otázky. Nedohodlo sa, kde bude české lietadlo u nás pristávať, kto to bude platiť. A neverím, že by sme boli schopní vytvoriť čosi, čo sa kedysi nazývalo Spoločné nebo.“
Problémom je podľa neho fakt, že Slovensko zaostáva v leteckých silách za Českou republikou. „Spoločné stráženie vzdušného priestoru si vyžaduje partnerov, ktorí sú na rovnakej proporcionálnej úrovni. A v tomto prípade by Česko bolo opäť tým väčším bratom, ktorý investoval viac do stíhačiek a ochrany,“ podotkol Samson.
Hoci minister Glváč nedávno hovoril o tom, že sa zvýšil počet letových hodín, v oblasti vybavenia musí Slovensko podľa analytika pridať. „Myslím, že to chce veľmi tuhé politické vyjednávanie. Ak bude politická vôľa, ak sa obe strany dohodnú na nejakom finančnom riešení, tak to možné je,“ uzavrel.
Témami rokovania boli aj pripravované zmeny v oblasti ochrany klímy na pôde Európskej únie, vyjadrenie podpory Ukrajine, ale aj energetika. Obe vlády potvrdili, že aj do budúcnosti počítajú s využitím jadrovej energie a budú pozorne sledovať vývoj spoločnej európskej energetickej politiky. „Slovenská republika a Česká republika sú krajiny, ktoré významne využívajú jadro na výrobu elektrickej energie, a zastávame názor, že máme právo na suverénny národný energetický mix,“ uviedol Fico.
Obe krajiny zintenzívnia spoluprácu v oblasti konsolidácie verejných financií. „Došlo k dohode na úrovni ministrov financií v otázke vytvorenia spoločného československého koordinátora v boji proti daňovým únikom,“ naznačil premiér. Koordinátor bude podľa neho sprostredkovateľom skúseností z oboch krajín.
Predseda českej vlády Bohuslav Sobotka zopakoval, že slovenské ministerstvo financií je pre nich inšpiráciou. „Potrebovali by sme zlepšiť boj s daňovými únikmi, a to najmä v oblasti evidencie tržieb či podvodov na dani z pridanej hodnoty,“ dodal.
Na čom sa vlády dohodli
- armáda – spoločné cvičenia elitných vojenských jednotiek z 5. pluku špeciálneho určenia Ozbrojených síl SR a 601. skupiny špeciálnych síl Českej republiky, náklady spojené s cvičeniami si bude každá krajina hradiť sama, cvičiť sa bude v priestoroch oboch krajín
- armáda – prerokoval sa zámer spoločného obstarávania rádiolokačnej techniky a ľahkých ručných zbraní, pripravujú sa spoločné projekty modernizácie výstroje a výzbroje, do konca roka 2014 sa pripraví dohoda o operatívnej výmene nadbytočného materiálu
- armáda – do konca budúceho roka musia ministri obrany predložiť plán spoločnej česko-slovenskej ochrany vzdušného priestoru, avizovali spoločné cvičenie pozemného personálu v obsluhe taktických lietadiel druhého štátu – ide o takzvanú „Cross-Servicing“ službu
- dane – vytvorí sa post česko-slovenského koordinátora v boji proti daňovým únikom, tento človek bude sprostredkovateľom skúseností oboch ministerstiev financií
- energia – Česká aj Slovenská republika chcú aj v budúcnosti prioritne využívať jadrovú energiu
- cesty – zlepšenie dopravných prepojení medzi oboma krajinami, urýchlenie výstavby rýchlostných ciest, zlepšenie železničného prepojenia
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.