"Svoje názory nikdy nezmenila ani pod vplyvom šikanózneho správania a straty dlhoročnej špecializácie. Dokázala vyjadriť kritiku súčasných pomerov v súdnictve otvorene aj pred širokou verejnosťou a médiami. Ako riaditeľka Justičnej akadémie SR preukázala svoju schopnosť viesť široký kolektív ľudí,“ pokračovala prezidentka ZOJ.
ZOJ si uvedomuje, že kľúčovú úlohu v ďalšom smerovaní slovenskej justície má aj obsadenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR, ktorý podľa súčasnej právnej úpravy bude vykonávať aj funkciu predsedu Súdnej rady SR.
„Sudcovia aj verejnosť právom očakávajú, že to bude osobnosť, ktorá ukončí doterajšie obdobie názorovej konfrontácie a polarizácie slovenských sudcov, a vážnych pochybností o bezúhonnosti a apolitickosti súčasného predsedu Najvyššieho súdu SR,“ dodala Javorčíková.
Predstavitelia ZOJ vyjadrili svoje presvedčenie, že členovia Súdnej rady SR si dostatočne uvedomujú svoj diel zodpovednosti za zlý stav súdnictva a do funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR zvolia osobnosť, ktorá dokáže vrátiť rešpekt a dôveru k tejto funkcii.
Zuzana Ďurišová sa v súboji o post šéfa najvyššieho súdu stretne s terajším predsedom súdu Štefanom Harabinom, ktorého kandidatúru podala Sudcovská rada NS SR. Proti Harabinovej nominácii pritom protestuje skupina 13 sudcov najvyššieho súdu, návrh považujú za iniciatívu úzkej skupiny sudcov tohto súdu, ktorá je názorovo napojená na Harabina.
Kandidáta chce navrhnúť aj minister spravodlivosti
Kandidáta do volieb predsedu NS SR chce navrhnúť aj minister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorý „finalizuje rozhovory“ o nominácii. Meno možného kandidáta, ktorého chce navrhnúť, ešte nepovedal.
Harabin ako predseda Súdnej rady SR vyhlásil voľby na 19. mája. Návrhy kandidátov môžu podávať členovia súdnej rady, sudcovské rady, stavovské organizácie sudcov, zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu, sudcovia najvyššieho súdu a minister spravodlivosti do 28. apríla.
Päťročné funkčné obdobie na poste šéfa najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi vyprší 22. júna. Zákon mu stanovuje len to, že voľby predsedu musí vyhlásiť najneskôr 45 dní pred ich konaním. Harabin bol do funkcie sudcu ustanovený 1. januára 1983 a na NS SR ho pridelili 1. januára 1993.
Premiér Robert Fico (Smer) počas predvolebnej kampane viackrát povedal, že by neodporučil Štefanovi Harabinovi znovu kandidovať na funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR.
Na NS sa dostávajú ľudia oddaní Harabinovi, tvrdí Ďurišová
Na najvyšší súd sa postupne dostávajú sudcovia oddaní Štefanovi Harabinovi, hovorí kandidátka na predsedníčku Najvyššieho súdu SR Zuzana Ďurišová v rozhovore pre týždenník Plus 7 dní.
"Aj novými predsedami senátov sa vo veľkom stávajú práve kandidáti z radov tých dvadsiatich nových sudcov, ktorých Harabin prijal. Keď sa vypíše nejaké výberové konanie, víťaz je už vopred známy a nikto iný sa už ani neprihlási. Každý vie, že by to bolo zbytočné a nebude zo seba robiť šaša,” vyhlásila Ďurišová.
V rozhovore povedala aj to, že jeden z týchto nových sudcov dokonca priznal, že pri nástupe na najvyšší súd musel sľúbiť lojalitu Štefanovi Harabinovi.
Súčasná situácia na najvyššom súde je pre Ďurišovú dôvodom, prečo sa rozhodla postaviť proti súčasnému predsedovi Štefanovi Harabinovi. Svoju kandidatúru na predsednícky post najvyššieho súdu nepovažuje za vopred prehraný boj.
„Tým, že kandiduje aj Štefan Harabin, súdna rada bude voliť bez jeho hlasu iba so sedemnástimi členmi. Predseda nebude na hlasovaní prítomný, takže je možné, že by to niektorých členov Súdnej rady mohlo posmeliť,“ povedala Ďurišová v rozhovore.
V rozhovore sa vyjadrila aj k otázke, kto by mal vymenovať nového predsedu Najvyššieho súdu SR. Je presvedčená, že ak by tak urobil ešte prezident Ivan Gašparovič, na Ústavný súd SR by sa so sťažnosťou mohol obrátiť nielen novozvolený prezident Andrej Kiska, ale aj druhý neúspešný kandidát na predsedu Najvyššieho súdu SR.