Hneď po medzinárodnej súťaži v Rudníku, kde získal 2. miesto, sa cimbalista vydal na jarné turné do Českej republiky, vypýtali si ho na výstavu aj košikári z Poľska.
„Českí košikári hovoria, že sa chodia učiť takýmto netradičným veciam od Slovákov. Pretože u nich sa stále robia košíky, vázy a tradičné veci. U nás musí človek vymýšľať stále niečo nové,“ naznačil s úsmevom 64-ročný majster. Nečudo, že aj súťaž v Rudníku sa volá Nevšedné podoby prútia a ako hovorí Cigánik, k nevšedným výrobkom slovenských majstrov dotlačil trh.
Polievači si korbáče kupujú v poslednej chvíli v obchodných reťazcoch. Nedbajú už na to, že šibáky môžu mať desatoraký vzor. Okrem prostého vrkoča je to kláskový, retiazkový, kukuričný či okrúhly zo 14 prútov. Ani o prútené opálky, slamienky na kysnutie chleba, koše na zemiaky, pracháče, škatule či tácky na ovocie už nie je záujem.
„Kedysi som pre jedno družstvo za zimu uplietol 150 až 200 košíkov,“ naznačil Cigánik. Ak chce dnes košikár prežiť, robí netradičné dekorácie. Veľkodolinský košikár už vyrobil dinosaura, chrobáka Truhlíka, ťažného kôňa, adventný veniec, erb Veľkej Doliny, betlehem či rodinu prútených snehuliakov, z ktorých najväčší s výškou 286 centimetrov je zapísaný aj v Knihe slovenských rekordov.
V záhrade je rozložený bubeník a Mexičan s gitarou. Čoskoro si s nimi zahrá huslista aj basista. S cimbalistom sa Cigánik poriadne natrápil. „Za 45 rokov, čo sa venujem košikárstvu, som také zlé prútie nikdy nemal. Ešte 19. decembra mala vŕba listy. Zvykne ich zhadzovať už v novembri. Musel som ich postŕhať a prúty sušiť doma na radiátore, mali v sebe ešte 80 percent vody,“ hovorí majster. Aj napriek takýmto nástrahám zostane prútiu verný. Na moderný materiál pedig, vyrobený z liany, pozerá totiž s nevôľou. „Výborne sa tvaruje, dá sa ľahko zafarbiť. Ale pedig je háklivý na vlhko. Košík vám ľahšie splesnivie ako prútený,“ upozornil.
Zatiaľ čo niektorí košikári sa podujali využívať stroje, Cigánik na spracovanie prútov stále používa klasické náradie. Úžidlo, štiepačku či hoblík si dokonca vyrába sám. Aj na farbenie používa tradičné metódy. „Tmavú farbu získam z oplodia orechov, červenofialovú z cibuľových šúp, z listov rajčín je taká žltohnedá kaki.“ A keď chce sýtu tmavočiernu, uvarí si poriadne silný čierny gruzínsky čaj.