Ministerstvo školstva im totiž v rámci šetrenia navrhlo zatvoriť triedy od štvrtého ročníka vyššie. Ak samosprávy odporučenie ministerstva neprijmú, financovať ich budú musieť samy. V Novej Bošáci vyvolala táto téma búrku. Obyvatelia tam spisujú petíciu za odvolanie starostu, ktorý odmieta dať na udržanie celej školy obecné peniaze.
Ministerstvo školstva navrhlo ukončiť vzdelávanie na 2. stupni celkovo 43 základným školám. Týka sa to tých, ktoré do 31. mája budú mať menej ako 15 žiakov v triede 5. ročníka. Triedy na druhom stupni musia zatvoriť do konca augusta. Denník Pravda si pýtal od rezortu zoznam ohrozených škôl, ten ho však neposkytol. Deti z dedín, kde vyššie ročníky do augusta skončia, budú musieť cestovať za vzdelaním inde. Dopravu do najbližšej školy im uhradí štát.
Štyridsaťtri škôl patrí do skupiny škôl s nízkym počtom žiakov, ktoré žiadajú štát o dofinancovanie. Peniaze, čo dostávajú podľa počtu žiakov, na ich chod nestačia. Ministerstvo sa však rozhodlo, že pre dodatočné financovanie nastaví nové pravidlá. So školami o nich rokovalo vlani v lete a prísun peňazí podmienilo šetrením. Samosprávy už majú len pár týždňov na to, aby sa rozhodli, či na podmienky pristúpia.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Dve otázky.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Školský rezort tvrdí, že zrušenie 2. stupňa je v rukách zriaďovateľa školy. „Ten nemusí navrhované racionalizačné opatrenie zrealizovať. Aj naďalej bude dostávať normatívny príspevok na školu ako doteraz. Iba v prípade nedostatku finančných prostriedkov nebude môcť požiadať o dofinancovanie. Chýbajúce financie si bude musieť uhradiť z vlastných zdrojov,“ uviedol hovorca ministerstva Michal Kaliňák.
Ak sa zriaďovateľ rozhodne druhý stupeň zatvoriť, utvorí s najbližšou obcou spoločný školský obvod. Podľa Kaliňáka bude štát žiakom uhrádzať náklady na dopravu do školy a späť. „Ministerstvo uvažuje v novom zákone o financovaní aj o možnosti zaviesť školské autobusy,“ dodal hovorca.
V Novej Bošáci tento zámer vyvolal pobúrenie. V tejto pohraničnej obci stovky ľudí podpisovali petície a chystajú sa vyhlásiť referendum za zachovanie školy a odvolanie starostu. Niektorí obyvatelia zvažujú možnosť, že po zrušení druhého stupňa by svoje deti zapísali do českej školy na opačnej strane hranice.
Miestni poslanci v Malej Lehote sa zase rozhodli zachovať školu so všetkými ročníkmi. Dnes do nej chodí 56 detí. „Do konca tohto roku budeme musieť na školu vynaložiť viac než 30-tisíc eur,“ vyčíslila starostka Marta Tisovská, čo ich to bude stáť.
Poslanci brali ohľady na názory rodičov. Tí poukazovali najmä na zlú dochádzku detí do škôl v susedných obciach. „Sme lazovitá obec so 17 štálmi a nie do všetkých chodí autobus. Ak by mali deti cestovať ďalších štyri alebo päť kilometrov inde, určite by to dochádzku skomplikovalo. Navyše máme veľkú vybudovanú školu s telocvičňou aj jedálňou,“ zhrnula starostka.
Obec s necelými 900 obyvateľmi už teraz zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov. Starostka priznáva, že na základné funkcie v obci im peniaze ako-tak vystačia do konca kalendárneho roka, zrieknuť sa budú musieť iných naplánovaných aktivít. „Čo bude od budúceho kalendárneho roka, netušíme, pretože stále nevieme, ako bude ministerstvo školstva financovať základné školy,“ dodala. Od septembra bude školu navštevovať 51 žiakov, z nich na 2. stupni bude 34.
O vyšších ročníkoch zatiaľ nerozhodli v Hronskom Beňadiku, hoci sa touto otázkou už zaoberalo mimoriadne obecné zastupiteľstvo. Na konečnom verdikte sa však nezhodlo. Problém opäť otvoria do mesiaca. „Zrušenie druhého stupňa by v konečnom dôsledku znamenalo zánik kultúry, športu i spoločenského života v obci. Kde nie sú deti, nie je život. Na druhej strane, kde na jeho udržanie vziať? Ak sa škola zachová v tejto podobe, všetko ostatné v dedine zastane,“ hovorí starosta Stanislav Lopúch. Na dofinancovanie v tomto roku škola potrebuje 24 500 eur.
Starosta už pred prvým zastupiteľstvom avizoval, že druhý stupeň zrejme zrušia. „Nič iné nám v podstate ani neostáva, pretože nás z ministerstva upozornili, že môžeme požiadať o ďalšie finančné prostriedky až po uskutočnení racionalizačného opatrenia, ktoré nám nariadili,“ vysvetľuje Lopúch. V prípade, že by sa rozhodlo o zrušení, deti by museli cestovať do susedných obcí. „Deti by však museli aj dvakrát prestupovať, čo je z hľadiska bezpečnosti neúnosné. Do úvahy by prichádzalo, že by cestovali priamo do Novej Bane, hoci je to desať kilometrov. Hovoril som aj so SAD-kou, keby sme to deťom platili z obecného namiesto štátu, vyšlo by nás to okolo 1 500 eur ročne,“ uvažuje nad alternatívami starosta.
Školu v súčasnosti navštevuje 50 detí, z nich 32 na druhom stupni. Obec so zhruba 1 200 obyvateľmi sa snaží zvýšiť počet detí v škole aj vybudovaním 21 bytov pre mladé rodiny, ktoré majú kolaudovať v máji.
Združenie miest a obcí Slovenska tvrdí, že ministerstvo školstva má legislatívne páky na to, aby podmieňovalo ďalšie financovanie racionalizačnými opatreniami. Jeho podpredseda Jozef Turčány vysvetľuje, že ide o problém, ktorý súvisí skôr s demografickým vývojom. „Toto nie je problém kvality či nekvality danej školy, nie je to ani o tom, že by obce nechceli školy udržať. Podstata spočíva v tom, že nie je dostatočné množstvo žiakov na to, aby škola plnila svoju funkciu v plnoorganizovanej forme,“ uviedol Turčány.
Súčasná sieť základných škôl je podľa neho postavená na kapacitu zhruba 100-tisíc žiakov, ich skutočný počet je výrazne nižší, školy sú v území rozmiestnené nerovnomerne. „Do budúcnosti bude potrebné, aby ministerstvo urobilo opatrenia na stabilizáciu siete škôl tak, aby ústavnú povinnosť štátu pri vzdelávaní žiakov v základných školách nemuseli hradiť zo svojich vlastných príjmov občania miest a obcí. Týka sa to nielen oblastí s nižším počtom detí, ale aj lokalít, kde detí pribúda a školy bude treba stavať,“ dodal Turčány.