O päťdesiat rokov nás bude menej

Viac odchádza, ako sa vracia. Aj pre odliv Slovákov do cudziny môže o polstoročie u nás ubudnúť viac ako 300-tisíc obyvateľov. Takýto pokles môže ovplyvniť ekonomiku, pretože budú chýbať pracovné sily. Slovensko sa začalo stenčovať po tom, čo pred desiatimi rokmi vstúpilo do Európskej únie. Za lepšie platenou prácou do krajín únie odišlo okolo 160-tisíc ľudí. Ministerstvá hospodárstva a práce tvrdia, že robia všetko pre to, aby ostatných udržali doma.

27.04.2014 20:00 , aktualizované: 28.04.2014 08:00
Londýn, Big Ben, double decker, autobus, Foto:
Veľká Británia a jej hlavné mesto Londýn patria medzi najatraktívnejšie miesta, kam odchádzajú za prácou najmä mladí.
debata (66)

Prieskum Inštitútu pre vývoj pre strednú a východnú Európu predpovedá, že naša krajina bude čeliť počas nasledujúcich rokov výraznému poklesu populácie. Dnes má viac než 5,4 milióna obyvateľov, v roku 2060 by to mohlo byť len okolo 5,1 milióna. Dôvodom tohto javu má byť odchod ľudí za prácou do cudziny a tiež slabá pôrodnosť.

Pred desiatimi rokmi vstúpilo do Európskej únie desať krajín, medzi nimi aj Slovensko. Podľa prieskumov inštitútu to v týchto štátoch spôsobilo masívne odchody ich obyvateľov do iných členských krajín. Počet migrantov v rokoch 2004 až 2012 vzrástol približne o 1,7 milióna až 5,6 milióna ľudí.

Zo Slovenska v roku 2004 vycestovalo za hranice 66-tisíc obyvateľov, o osem rokov počet stúpol už na 158-tisíc. Z nich sa v rokoch 2009 až 2011, ktoré prieskum mapuje, každoročne vrátila domov zhruba tisícka ľudí.

Pokles počtu obyvateľstva, najmä ak sa týka ľudí v produktívnom veku, sa negatívne odráža na fungovaní štátu. Chýbajú pracovné sily, čo ohrozuje ekonomický rast krajiny. K tomu sa pridáva aj starnutie obyvateľstva.

„Ľudia v dôchodkovom veku neplatia dane. Vznikajú rastúce výdavky na sociálne investície, na zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o dlhodobo chorých,“ vymenoval sociológ Miloslav Bahna.

Sociológovia si netrúfajú odhadnúť, či pokles populácie bude taký výrazný, ako ukazuje prieskum. „Čím väčší rozdiel je v mzdách a v ponuke pracovných miest, tým viac ľudí odchádza do tých krajín, kde sú priaznivejšie podmienky. Závisí to od toho, či budeme dobiehať platovo aj z hľadiska tvorby miest západnú Európu,“ povedal odborník na demografiu Branislav Bleha z Univerzity Komenského.

Ak by sa to podarilo, podľa Blehu by ľudí mohlo odchádzať menej. Krajina sa podľa neho pomaly spamätáva z krízy, a preto vyhliadky môžu byť lepšie než tie, ktoré načrtol prieskum inštitútu. Dodal, že odchod našich môžu aspoň sčasti vyvážiť cudzinci, ktorí zasa prichádzajú k nám.

Podľa Bahnu sa platové rozdiely v krajinách Európskej únie budú zmenšovať. „Za tých desať rokov, čo sme v únii, sa dokonca už výrazne zmenšili,“ konštatuje Bahna. Zatiaľ čo v roku 2004 boli príjmy v Rakúsku oproti našim osemnásobne vyššie, dnes je tento rozdiel štvornásobný.

V zahraničí zostávajú najčastejšie mladí ľudia, ktorí si po štúdiu na strednej či vysokej školy nenašli zamestnanie doma. Pri výbere krajiny, do ktorej pôjdu, je pre nich najdôležitejšie to, akým jazykom sa v nej hovorí. Plat je často až na druhom mieste, pretože je stále vyšší, než by zarobili doma. Najatraktívnejšími krajinami pre našincov sú Česko, Veľká Británia a Rakúsko s Nemeckom.

Za masívny odchod do Británie a za jej popularitu medzi mladými podľa Bahnu môže najmä to, že v roku 2004 ako prvá otvorila trh práce pre obyvateľov nových členských krajín. „Výhoda je aj v tom, že sa tam hovorí po anglicky, čo je u nás najčastejšie vyučovaný jazyk,“ vysvetľuje.

Navyše vycestovanie do Británie je dnes ľahšie. Za tie roky sa tam usadila slovenská komunita a práve na jej pomoc sa spoliehajú tí, ktorí nevedia dobre po anglicky, ale aj napriek tomu sa rozhodnú odísť.

Nemecko a Rakúsko umožnili zamestnať sa aj obyvateľom iných členských krajín len pred tromi rokmi. Slováci túto možnosť využili. „Nie však až v takej miere ako v Británii. Zatiaľ čo v rokoch 2004 až 2007 tam počet vzrástol z nejakých 4-tisíc na 50-tisíc, v prípade Rakúska sa po otvorení počet legálne zamestnaných našincov zvýšil z 10– na 20-tisíc,“ spresnil Bleha. Česko si ľudia vyberajú pre spoločnú históriu a jazyk.

Štát si uvedomuje, že odliv ľudí nemá dobrý vplyv na ekonomiku. Aj preto rezort práce spúšťa rôzne programy na udržanie mládeže, ministerstvo hospodárstva sa stará o vytváranie nových pracovných miest.

Ministerstvo práce má podľa jeho hovorcu Michala Stušku záujem o to aby ľudia zostali pracovať doma. Poukázal na viacero úspešných opatrení. V novembri 2012 rezort spustil dva národné projekty na podporu zamestnávania mladých do 29 rokov. „Doteraz si cez ne našlo prácu viac ako 11-tisíc mladých ľudí a projekty nie sú ukončené,“ spresňuje Stuška. Od novembra 2013 je účinné vládne opatrenie na podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných cez zníženie odvodového zaťaženia pre zamestnávateľa. Takto si podľa Stušku našlo prácu viac ako 3-tisíc ľudí.

Minister práce Ján Richter pripravuje v spolupráci s rezortom školstva aj projekt Záruky pre mladých. „Chceme zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže v lehote štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelania,“ dodal Stuška.

S vysokou nezamestnanosťou a slabou ponukou pracovných miest sa snažia bojovať aj v rezorte hospodárstva tým, že podporujú ich tvorbu vo všetkých regiónoch. „Dôkazom je napríklad schválenie šiestich investičných zámerov vládou, ktoré vytvoria viac ako 650 nových pracovných miest,“ vymenúva hovorca Stanislav Jurikovič. Na východnom Slovensku by malo vzniknúť 226 nových pracovných miest, na strednom 165 a v západnej časti sa bude môcť zamestnať 266 ľudí.

Ekonomický analytik Igor Kiss tvrdí, že vládne opatrenia môžu pomôcť, bude to však závisieť od toho, akého počtu mladých ľudí sa dotknú. Atraktivita programov je podľa neho nevyhnutná na to, aby bolo pre absolventov lákavejšie uprednostniť domovinu pred vycestovaním.

Odhad počtu Slovákov s bydliskom v zahraničí
rok 2004 66 000
rok 2006 99 000
rok 2008 150 000
rok 2010 166 000
rok 2012 158 000
Počet obyvateľov na Slovensku a odhad do budúcnosti
rok 2010 5 424 925
rok 2020 5 576 326
rok 2040 5 467 229
rok 2060 5 116 496
Miera migrácie v krajinách strednej a východnej Európy v rokoch 2004 – 2012
krajina počet obyvateľov s bydliskom v zahraničí
Rumunsko 2 400 000
Poľsko 1 798 000
Bulharsko 482 000
Litva 254 000
Maďarsko 184 000
Slovensko 158 000
Lotyšsko 128 000
Česko 108 000
Estónsko 68 000
Slovinsko 43 000

Zdroj: CEED Inštitút (Inštitút pre vývoj pre strednú a východnú Európu)

© Autorské práva vyhradené

66 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #práca v zahraničí #demografia