Harabin má dve vyzývateľky

„Poznám ju ako pracovitú a rozhľadenú sudkyňu, ktorá ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia prejavila aj potrebné manažérske skúsenosti. Takisto poznám jej prácu z pôsobenia v komisii pre rekodifikáciu civilného práva procesného na ministerstve spravodlivosti,“ povedal minister Borec. Kandidatúru Bajánkovej ohlasoval v pondelok podvečer v poslednej chvíli. Podľa neho „nie je jednoduché“ kandidovať na post predsedu Najvyššieho súdu. Borec ešte predpoludním hovoril, že nemôže nič povedať, pretože sa rokuje o súhlase osoby s kandidatúrou. Bajánková je členkou Súdnej rady od roku 2007. Nebola vnímaná v opozícii k Harabinovi.

Šéfa Najvyššieho súdu bude voliť Súdna rada 19. mája. Nový predseda musí získať nadpolovičnú väčšinu členov Súdnej rady. Harabin aj Bajánková ako členovia rady hlasovať nemôžu. Nový predseda súdu bude musieť získať minimálne 8 hlasov. Je predpoklad, že na prvý raz zvolený nebude. Voľba sa bude musieť opakovať s prvými dvoma kandidátmi, ktorí dosiahnu najvyšší počet hlasov.

Termín predkladania kandidátov na post predsedu súdu uplynul v pondelok. Zatiaľ nevedno, či počet troch kandidátov je konečný. Kancelária Súdnej rady v pondelok odkázala, že otázku počtu kandidátov zodpovie po zohľadnení návrhov doručených poštou.

Podľa zákona môžu kandidáta na post predsedu Najvyššieho súdu navrhovať členovia Súdnej rady, sudcovské rady 64 súdov vrátane Najvyššieho a Ústavného súdu, stavovské organizácie sudcov, plénum aj sudcovia Najvyššieho súdu a minister spravodlivosti.

Štefana Harabina navrhla v pondelok do funkcie predsedu Najvyššieho súdu aj celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska. Návrh predniesla prezidentka združenia Dana Bystrianska. Podľa nej iné návrhy neboli. Harabina už dávnejšie navrhla aj Sudcovská rada Najvyššieho súdu. Proti tomu pred časom protestovala skupina sudcov Najvyššieho súdu. Podľa nich sa Sudcovská rada Najvyššieho súdu ani neobrátila na sudcov Najvyššieho súdu s požiadavkou nominácie kandidátov.

Premiér Robert Fico počas prezidentskej kampane hovoril, že by neodporúčal Harabinovi opätovne kandidovať. Podľa Fica je objektívnym faktom, že Harabin rozdeľuje justíciu. „Úplne súhlasím s jeho názorom,“ reagoval minulý týždeň na Ficove slová minister vnútra Robert Kaliňák.

Zuzanu Ďurišovú navrhla skupina sudcov Najvyššieho súdu aj združenie sudcov Za otvorenú justíciu. Združenie očakáva, že sa skončí obdobie názorovej konfrontácie a polarizácie sudcov. Podľa prezidentky združenia Kataríny Javorčíkovej sudkyňa Ďurišová svojou prácou, osobnými postojmi a životom preukázala, že je osobnosťou s vysokým odborným a morálnym kreditom. „Svoje názory nikdy nezmenila ani pod vplyvom šikanózneho správania a straty dlhoročnej špecializácie,“ uviedla vo vyhlásení Javorčíková.

Štefanovi Harabinovi uplynie päťročné funkčné obdobie na čele súdu 22. júna. Obsadzovanie kresla šéfa súdu púta pozornosť dlhé týždne. Osoba Štefana Harabina dlhodobo vyvoláva rozporné stanoviská. Prečo je teda dôležité, kto bude na čele slovenskej justície? Podľa bývalého ústavného sudcu Jána Drgonca právny štát je o uplatňovaní práva, a to stojí predovšetkým na súdnej moci. „Funkcia predsedu Najvyššieho súdu sa u nás chápe veliteľsko-politicky, teda absolútne pomýlene. V právnom štáte by mal byť predseda Najvyššieho súdu významnou autoritou. Človekom, ktorý dokáže udávať tón vo výklade a aplikácii platného právneho poriadku. Funkcia predsedu Najvyššieho súdu by mala mať iný význam a iné zasadenie do spoločenského kontextu, ako je to u nás,“ zhodnotil Drgonec.