Najviac liekov užívame na srdce a dušu

Hneď na druhom mieste sú lieky na psychiatrické problémy. Choroby srdca či tlaku si držia prvé miesto dlhodobo, nárast spotreby psychiatrických liekov a s ním aj počtu psychiatrických pacientov však badať len posledných pár rokov.

Národné centrum zdravotníckych informácií vydalo nový štatistický prehľad, ktorý prezentuje spotrebu liekov na Slovensku. „V uplynulom roku sme spotrebovali vyše 84 miliónov balení liekov plne alebo sčasti hradených zo zdravotného poistenia. V porovnaní s rokom 2012 evidujeme mierny medziročný pokles v spotrebe týchto liekov, približne 0,23 %,“ uvádza hovorca Národného centra zdravotníckych informácií Peter Bubla. Poisťovne za ne uhradili takmer 825 miliónov eur, pacienti doplácali 149 miliónov.

Na kardiovaskulárne ochorenia bolo predpísaných takmer 30 miliónov balení, na nervový systém skoro 14 miliónov balení.

Viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ hovorí, že lekárnici sledujú, že sa najviac vydávajú lieky na kardiovaskulárne ochorenia. „Ale ide o celosvetový trend, že rastú počty chorých na tieto choroby. Skôr sa treba zamyslieť nad tým, či sa tieto lieky užívajú efektívne. Samotná spotreba nemusí byť zlým ukazovateľom, skôr ide o to, aké sú vzťahy medzi spotrebou liekov a zlepšením konkrétnych ukazovateľov zdravotného stavu,“ povedal lekárnik.

Vysoké čísla v spotrebe liekov pri ochoreniach srdca a vysokom tlaku odrážajú podľa kardiológa Štefana Farského zo Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti neútešný stav. Asi jedna tretina dospelej populácie podľa neho trpí hypertenziou.

„Jedna tretina má hraničný tlak a iba jedna tretina má normálny tlak. Pritom hypertenzia je najsilnejší rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení a náklady na tieto lieky sú najvýraznejším nákladom pre zdravotné poisťovne,“ dodal Farský. Upozorňuje, že zmenou životného štýlu a diétou by človek potreboval aj menej liekov.

Podľa naposledy dostupných štatistík bolo ku koncu roka 2012 v kardio­logických ambulanciách sledovaných viac ako 550-tisíc osôb. Lekári tento počet považujú za katastrofu. Hovoria, že zlepšenie majú v rukách samotní ľudia, ktorí by mali dbať na správnu životosprávu, ale aj všeobecní lekári, ktorí sú pre nich prvým kontaktom.

„Jeden lekár sa vysoký tlak nesnaží znižovať liekmi, iný zase áno. Obaja sú platení zo zdravotných poisťovní rovnako. Tam neexistuje žiadna kontrola hodnotenia kvality. To je jeden z najdôležitejších faktorov, prečo máme také počty chorých na kardiovaskulárne choroby,“ vysvetlil kardiológ.

V liečbe kardiovaskulárnych ochorení sme podľa Farského na chvoste OECD, dôvodom je, že na Slovensku chýba dobrý systém prevencie. Tie krajiny, ktoré ho majú lepší, majú aj menej týchto chorôb. Preventívne programy sú u nás zamerané skôr na skrínik, teda na odhaľovanie. ale to je len prvá časť. „Bol som pri tvorbe obezitologického programu pred 6 či 8 rokmi. Existuje na papieri, ale napríklad vôbec nič sa z neho nepodarilo presadiť, napríklad viac hodín telesnej výchovy v školách či stravovanie v jedálňach, teda konkrétne veci, ktoré sú merateľné,“ povedal Farský.

Nepodarilo sa ani vytvoriť program, ktorý by zaviedol nejaký mechanizmus motivácie pacientov, ale aj lekárov. „Napríklad, pri vysokom cholesterole lekár povie pacientovi držte diétu. Ale nikto nekontroluje ani neodmeňuje účinný postup toho lekára pri znižovaní cholesterolu. Ľudia by aj mali záujem, aby si znížili hmotnosť, znížili cholesterol a ušetrili by aj na liekoch. Mali by za to dostať nejakú odmenu, napríklad odpustenie časti doplatkov za lieky,“ navrhuje Farský.

Čo sa týka psychiatrických liekov, Ivan Dóci, hlavný odborník pre psychiatriu spomína, že pred tridsiatimi rokmi by niektorí vôbec k psychiatrovi neprišli. „Dnes, keď už sa odbúrali zábrany, mladá generácia nemá problémy chodiť k psychiatrom. Nemôžeme alarmovať, že ide o vyššiu chorobnosť, ale nemôžeme sa ani uspokojovať. Pomohla by veľmi podrobná štúdia, ktorá by bola dotiahnutá do konca a mala aj výpovednú hodnotu. Zatiaľ u nás taká nebola urobená,“ hovorí Dóci o spotrebe psychiatrických liekov.

Psychiatrička Dana Śedivá v ambulancii registruje zvýšený počet pacientov. Podľa nej za tým stojí lepšia diagnostika a horšie sociálne podmienky. „Ľudia nemajú peniaze, mnohí nevidia východisko z tejto situácie. Výsledkom sú depresie či úzkostné stavy,“ dodala. Lekárke Elene Žigovej pribúdajú v ambulancii pacienti v preddôchodkovom veku. Odhaduje, že tvoria asi dve tretiny. Nevedia sa vyrovnať s existenčnými problémami, tlakom na pracovisku a zvažujú, či odísť do predčasného dôchodku alebo nie. Mladšie vekové skupiny riešia zase problémy vo vzťahoch.

Psychiatrické ambulancie podľa národného centra v roku 2012 vyšetrili takmer 400-tisíc pacientov. Až 16,3% (64 816) z vyšetrených osôb boli pacienti s diagnózou zistenou prvýkrát v živote. V tomto roku stúpol v ambulanciách počet pacientov s duševnými poruchami o 16 763 (4,2 %) oproti roku 2011. „Najvýraznejší nárast o 7,6 % sme zaznamenali u mladých ľudí vo veku 15 – 19 rokov, čo sa prejavilo najmä v skupine neurotických porúch, zvýšeným počtom fóbií a úzkostí. V porovnaní s rokom 2003 došlo k nárastu vyšetrených osôb v ambulanciách takmer o 170-tisíc (42,6 %),“ tvrdí centrum.

Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií