Pred tvárami vrcholných predstaviteľov strany a spriatelených národov sa v ladnom skoku o tyči mihol dokonca aj Sergej Bubka v priliehavom červenom úbore. Recesisti zo záhorskej obce Dojč aj tento rok pristúpili k oslavám Sviatku práce zodpovedne a zaútočili na bránice návštevníkov so všetkým, čo k spomienke na minulý režim patrí.
Čestné prvé miesto v prvomájovom sprievode patrilo Závodnej dychovej hudbe Slovenský hodváb Senica alias Štefanovianke, za ktorou nasledovali iskričky, pionieri a mamičky s dvadsiatimi historickými kočíkmi zo zbierky obce Hlboké. Obrovský rachot sprevádzal nízky prelet lietadiel ponad vrchol veže miestneho kostola a v zástupe sa vyrojili príslušníci Československej ľudovej armády spolu s dvomi obrnenými transportérmi, mobilným protilietadlovým delom, Tatrou 805 a niekoľkými UAZ-mi. Na poriadok dohliadali príslušníci Verejnej bezpečnosti v autentických uniformách.
„Boli by ste prekvapení, čo všetko si ľudia ponechávali doma. Napríklad pásky Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, pionierske šatky, zväzácke veci, uniformy. Ako povedal záhorácky prezident, my Záhoráci sme naozaj pripravení na každú dobu. Na povalách máme také aj onaké kabáty,“ vysvetľoval so smiechom spoluorganizátor akcie Peter Konečný, ktorý je zároveň predsedom obecného Klubu vojenskej a policajnej histórie.
Foto: Andrej Barát, Pravda, Andrej Barat, Andrej Barát
Starú techniku pozbierali po šopách v Dojči, na družstve v Senici takto objavili nadšenci starodávny ruský traktor kirovec. „Tento veľký žltý traktor s motorom z tanku bol k nám dovážaný zo Sovietskeho zväzu. Všetka táto technika zostala poschovávaná po družstvách,“ opisoval Konečný, ktorý šoféroval čelné vozidlo vládnej kolóny – Tatru 613 s červeným a modrým majákom. „Od nás ide takmer celá rodina. Synátor šoféruje vládnu limuzínu, tiež Tatru 613. Len manželka zostane ako pozorovateľ,“ dodal organizátor pochodu.
Účastníci si mohli tiež vychutnať nanuk Verejnej bezpečnosti v plnej kráse. Tak sa kedysi prezývala Jawa 350 v bielo-modrej kamufláži s predným krytom, ktorý pripomínal nanuk. Týchto kusov sa zachovalo veľmi málo a neskôr sa kamufláž zmenila na žlto-bielu.
V samom závere sprievodu vystúpili z limuzín dlho očakávaní vzácni hostia. „Súdruh generálny tajomník Ústredného výboru KSČ Štefan Červený, veľvyslanec Zväzu sovietskych socialistických republík na území Československej republiky súdruh Piotr Janovič Želibskij, predsedníčka Československého zväzu žien Marie Kabrhelová,“ vymenúval postupne členov delegácie a svojich kolegov hercov Martin Mikulík zo Záhoráckeho divadla.
Príhovor mali len prví dvaja, pretože ako upozornil Mikulík, ak sú príliš dlhé dišputy, ľudí to už nebaví. A aj tí prví dvaja rečníci dostali príkaz vtesnať svoj odkaz do maximálne desiatich viet. „V ktorých musí byť obsiahnuté všetko, čo treba. Aby zburcovali ľudí proti kapitalizmu, aby poukázali na večnú slávu nášho spojenectva so Sovietskym zväzom,“ dodal herec. A tak aj bolo. Len čo dopovedali, vypustili holubice, presnejšie holuby mieru, znavigovali ich západným smerom, aby zničili imperializmus a potom si každý dal aspoň za tanier držkovej.