Vtom zaznejú výstrely a z útrob lesa sa nečakane vynorí asi desiatka maskovaných hraničiarov. Vystrašení z nečakaného zásahu sa pašeráci pokúšajú pobehnúť pár metrov, hoci už tušia, že na zárobok z pašovaných cigariet môžu zabudnúť. Takto nejako to vyzerá na prísne stráženej schengenskej hranici.
Novinárom jednu zo situácií pri ochrane slovensko-ukrajinskej hranice predviedlo ministerstvo vnútra. Pre ukrajinskú krízu sa totiž mnoho ľudí začalo obávať, či im niečo nehrozí. Ukážky policajných zásahov pri nelegálnom prekročení či špičkovej techniky dokázali, že policajti sú na akékoľvek narušenie hranice pripravení.
Koncom tohto roka uplynie sedem rokov od vstupu Slovenska do schengenského priestoru. Aj cez našu hranicu s Ukrajinou sa môžu obyvatelia z Východu do priestoru „bez hraníc“ dostať. Preto muselo ministerstvo vnútra vynaložiť nemalé úsilie na to, aby obmedzilo prúdy migrantov či pašerákov prichádzajúcich z Ukrajiny.
Práca hraničiara je náročná
Práca hraničiarov je veľmi náročná nielen pre nebezpečenstvo, ktoré im hrozí pri prípadnom stretnutí s ozbrojenými prevádzačmi či pašerákmi. V ťažkej maskovanej uniforme musia niekedy ukrytí v lese striehnuť bez pohybu aj 12 hodín. Kontrolujú najmä chodníky, o ktorých vedia, že nimi pašeráci prechádzajú.
Foto: Pravda, Lucia Krbatová
„Už vopred vieme, že sa deje niečo nebezpečné, a preto sa musíme špeciálne pripraviť, aby zákrok bol úspešný,“ opisuje policajt. V teréne sa snažia byť čo najmenej viditeľní, pretože najviac zraniteľní sú v pohybe. To, že pre nepokoje na Ukrajine je situácia v posledných týždňoch napätejšia, potvrdil aj hraničiar. „Zdá sa mi, že teraz sa častejšie objavujú takí prevádzači, ktorí sú výbornými znalcami terénu a potrebujú zarábať,“ spresňuje.
Najviac pašerákov a migrantov prichádza na naše územie cez južnú časť hranice. Od prechodu zo severu ich totiž odrádza náročný horský terén. Ale aj tadiaľ sa už niektorí pokúsili hranicu prekročiť. Príslušník hraničnej polície na severnom úseku potvrdil, že raz začiatkom jari boli na obhliadke terénu a našli v kopcoch zmrznuté ľudské kosti. „Prevádzači sa nestarajú o to, či cudzinci vládzu. Bola zima, sneh, človek sa šmykol a už mu nebolo pomoci,“ vraví.
Používajú aj techniku z Marsu
Naplánovať si zásah dopredu vedia policajti vďaka špičkovej technike. Tá stále monitoruje každý pohyb v blízkosti hranice a v prípade narušenia vedia okamžite reagovať. Celá hranica je dlhá 97,9 kilometra a jej kontrolu nepretržite zabezpečuje 500 kamier. Nachádzajú sa na úseku dlhom asi 40 kilometrov. Nasnímané obrazy potom vyhodnocujú pracovníci v operačnom stredisku v Sobranciach, známom ako Oko Schengenu. Im neunikne nič, kamery reagujú aj na pohyb drobnej zveri.
„Ide o kamery najvyššej triedy nemeckej výroby a používame rôzne typy, či už fixné kamery, alebo nočné kamery, alebo pohyblivé kamery, prípadné kamery na čítanie ŠPZ na hraničných priechodoch. Používame dnes to najlepšie, čo na trhu existuje,“ hovorí projektový manažér pre systém technickej ochrany štátnej hranice Peter Šimko.
V noci, keď je monitorovanie problematické, používajú termokamery. Tie reagujú na ľudské teplo. „Je to mimoriadne efektívne. Sme schopní na veľmi dlhú vzdialenosť identifikovať či už ľudskú bytosť, alebo aj zver. Je to dôležité, pretože v nočných podmienkach je ľudské oko veľmi obmedzené a my potrebujeme vnímať a vidieť to, čo sa deje okolo nás,“ vysvetľuje Šimko.
Foto: Pravda, Lucia Krbatová
Najsilnejšie kamery sú podľa neho schopné zaznamenať pohyb až do 15 kilometrov. Pri prípadnom narušení na miesto okamžite vyšlú hliadku, aby podnet preverila. Nie vždy musí ísť o nelegálnych migrantov či pašerákov. Kamera často zachytí aj poľovníka alebo domácich.
V blízkosti obce Vyšné Nemecké, kde je colný hraničný priechod pre osobné autá a kamióny, majú ešte jedného špióna. Bezpilotné lietadlo. To si pri monitorovaní terénu vystačí s termovíznou kamerou. Zábery na zem následne vyhodnocujú policajti v monitorovacích vozoch.
Unikátom medzi monitorovacou technikou je aj georadar. V 90. rokoch sa používal na výskum na Marse, dnes ho policajti využívajú na sondovanie podzemia. Slúži najmä na odhalenie podzemných tunelov. Typ, ktorý sa využíva u nás, dokáže merať až do hĺbky 200 metrov. Zariadenie testovali aj v zahraničí, kde zaznamenali úspech. „Mali sme tam úlohu nájsť nejaké tri podzemné anomálie a s tým zariadením sa tam našli štyri,“ vraví poručík Radovan Telehanič.
Opatrenia zaberajú
Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka sa za sedem rokov situácia významne zlepšila. „Za všetko hovoria čísla. Pokiaľ pred vstupom Slovenskej republiky do Schengenu bežne do Rakúska prichádzalo ročne zhruba 1 400 migrantov, po spustení ochrany schengenskej hranice to bolo niekoľko desiatok, do 40 ľudí ročne,“ povedal. Migranti zväčša nie sú Ukrajinci. Často putujú až z Afganistanu či ďalších ázijských štátov a naším územím chcú len prejsť ďalej na Západ za rodinou.
Nepokoje na Ukrajine sa podľa ministra odrážajú vo zvýšenom počte nelegálnych migrantov. Naše opatrenia by však mali zabezpečiť, aby policajti so špičkovou technikou zvládli aj túto situáciu. Kaliňák dodal, že zatiaľ nezaznamenali zvýšený počet žiadostí o víza či povolenia na pobyt.