Takmer stopercentné úroky, skrývanie skutočnej výšky úveru do rôznych poplatkov či zmluvných odmien. Nebankovky pri požičiavaní peňazí využívali úžernícke praktiky. Tvrdí to správa ministerstva spravodlivosti, ktorú ministerstvo predložilo do Národnej rady. Počet zmlúv nevýhodných pre spotrebiteľov ráta na státisíce. Nesprávne vypočítané úroky a poplatky môže občan dostať späť, ak sa rozhodne súdiť.
Rezort zistil, že ľudia majú uzatvorených niekoľko stotisíc zmlúv so spoločnosťami, ktorým musia za rok na úrokoch a rôznych poplatkoch vrátiť viac ako 98 percent toho, čo si od nich reálne požičali. Len vlani uzavreli nebankovky s klientmi okolo 150-tisíc úverových zmlúv. Na májovej schôdzi sa poslanci budú zaoberať správou o pôsobení takýchto nebankových spoločností a tiež enormným nárastom exekučných konaní. Správu do Národnej rady predložil minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Hra na reguláciu.
Úžera sa podľa dokumentu týkala neúmerného navršovania požadovanej odplaty pri úveroch a pôžičkách. V zmluvách nebolo jasné, za aký úrok nebankovka požičiava peniaze. Spoločnosti na oklamanie spotrebiteľa najčastejšie využívali tri úžernícke praktiky. „Všetky praktiky podstatným spôsobom ohrozujú práva spotrebiteľov a zakrývajú prípady úžery a úžerných plnení v súčasnosti skryto uplatňovaných v praxi,“ uviedol rezort spravodlivosti.
Prvá z nich sa týka tzv. zmluvnej odmeny, ktorá neraz tvorila 60 až 80 percent požičanej istiny. Zmluva pritom vôbec neuvádzala výšku úrokov, veriteľ tvrdil, že úver alebo pôžička sú bezúročné a bez poplatkov. Druhou nekalou praktikou bolo, že spotrebiteľ bol podľa zmluvy povinný vrátiť istinu zvýšenú o 80 až 90 percent. Nebankovky takéto navýšenie odôvodňovali tým, že tretinu z toho tvoria úroky, tretinu poplatky za poskytnutie úveru a tretina bola odmena veriteľa za poskytnutie úveru. Treťou praktikou býva, že spotrebiteľ požiadal o úver napríklad 10¤000 eur, zmluva však uvádzala, že požičaná suma je 20¤000 eur, a to bezúročne. V skutočnosti nebankovka vyplatila klientovi len 10¤000 eur, on však splatil dvakrát toľko. Ak ľudia uzatvorili podobné zmluvy, podľa rezortu spravodlivosti majú šancu uspieť na súdoch. „Má zmysel brániť svoje práva. Môžeme potvrdiť, že pokiaľ ide o činnosť súdov, evidujeme na súdoch desiatky tisíc rozhodnutí, ktorými sa súdy v konkrétnych situáciách zastali spotrebiteľa,“ reagovala hovorkyňa ministerstva Alexandra Donevová.
Štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská hovorí, že spotrebiteľ sa ochrany pred úžerou dovolá vždy. V prípade zmlúv s úžerníckymi podmienkami sa môže kedykoľvek obrátiť na súd a žiadať, aby súd zmluvu vyhlásil za neplatnú z dôvodu úžery. „Ak spotrebiteľ pri úvere alebo pôžičke požičanú sumu už preplatil a je presvedčený, že uzavretá zmluva je úžerná, má právo na súde žiadať vrátenie sumy, o ktorú úver alebo pôžičku preplatil. Súd v tomto prípade predbežne posúdi, či je zmluva platná, alebo nie,“ povedala Jankovská.
Ambróz Motyka zo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa hovorí o úspešných súdnych sporoch, ak sa preukáže, že nebankovka vypočítala nesprávne mieru nákladov na úver. „Ak je v zmluve neuvedená alebo zle vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov, ide o klamanie spotrebiteľa. V takomto prípade sa súdne konania skončia rozhodnutím o zaplatení istiny. Nebankovky teda klientom musia vrátiť zaplatené úroky aj poplatky,“ uzavrel Ambróz Motyka. Rezort radí, aby sa klienti obrátili na advokáta, Centrum právnej pomoci, prípadne na komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri ministerstve spravodlivosti.
Možnosť požičiavať ľuďom za úžernícke úroky stratia nebankovky od júna. Maximálnu hranicu úrokov aj s poplatkami, pri prekročení ktorej bude úver označený za úžernícky, stanoví vláda. Úžernícky úver bude nezákonný, a teda neplatný. Úrokový strop by mal byť na úrovni dvojnásobku priemerných konkrétnych bankových úrokov. Maximálne úroky tak nebudú môcť presiahnuť 30 percent. Pri úveroch na kúpu nehnuteľností by mal byť strop nižší. Zmenia sa tiež niektoré pravidlá pri exekúciách a dražbách.
Ivan Kahanec z Asociácie poskytovateľov spotrebných úverov, ktorá združuje nebankovky, si myslí, že prísnejšie pravidlá obmedzia úvery pre bežných ľudí. "Príliš nízko stanovený úrokový strop, ktorý nezohľadní rozmanitosť produktov na finančnom trhu, spôsobí zníženie dostupnosti pôžičiek pre bežných ľudí. Niektoré skupiny ľudí si nebudú môcť požičať vôbec, niektoré značkové spoločnosti môžu odísť z trhu. Všetko toto podporí nárast sivej a čiernej ekonomiky, kde neplatia žiadne zákony ani ochrana spotrebiteľa,“ myslí si Kahanec.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec však chce ísť ešte ďalej. Podľa neho nastal čas, keď by mali byť nebankové subjekty už konečne licencované. V praxi to znamená, že by dostali dohľad ako banky, pri porušení pravidiel by im hrozila strata licencie a nesmeli by podnikať vo finančných službách. Od roku 2015 bude nebankovým subjektom udeľovať licencie Národná banka Slovenska. Vláda ešte v januári schválila koncepciu ochrany spotrebiteľa, ktorá navrhuje zaviesť licenčný proces pre subjekty poskytujúce spotrebiteľské úvery. Licenciu by nemali dostať subjekty s nedôveryhodným pôvodom peňazí, so slabou odbornou spôsobilosťou manažérov či spoločnosti, ktoré využívajú úžernícke praktiky.
Asociácia tvrdí, že proti tomu nič nemá. „Udeľovanie licencií v praxi vytvorí pevný múr proti spoločnostiam, ktoré uplatňujú alebo majú úmysel používať nekalé praktiky voči spotrebiteľom,“ uviedol Kahanec, ktorý je výkonným tajomníkom asociácie.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.