Ochranári vlievajú život do Veľkolélskeho ramena

Len tí najstarší obyvatelia Zlatnej na Ostrove si pamätajú, aký poklad bol skrytý vo Veľkolélskom ramene pri Dunaji. Magické miesto, kde sa pomedzi popadané kmene vo vode preplietali húfy rýb. Lovil tu orliak morský, bocian čierny. Zápasili tu roháče, kolmé brehy lemovali vŕby a tie zas obýval fúzač. Ochranári všetok ten rozmanitý život vracajú po asi dvoch desaťročiach útlmu späť. Stačilo pustiť vodu.

Veľkolélske rameno totiž postihol podobný osud ako ramená iných európskych veľtokov. Rieky sa museli prispôsobiť a zregulovať pre plavbu, ramená sa zatvorili a prestala tu tiecť voda. Ryby sa sem už nechodili neresiť a vtáky stratili svoje loviská. Dielo skazy bolo dokonané tým, že na juhu Slovenska sa prestal pásť dobytok a po vzácnych živočíchoch sa začali z nív vytrácať aj vzácne rastliny. Aj taká bleduľa letná musela ustúpiť, pretože nedokázala konkurovať bujnejúcim bodliakom, burine a náletovým drevinám, ktoré v mnohých lokalitách vyrástli na trojmetrovú nepreniknuteľnú džungľu.

V marci sa do ramena zahryzli pod taktovkou ochranárov ťažké mechanizmy, aby ho opätovne sprietočnili. Z Dunaja sem opäť začala tiecť voda. „Práce by sme chceli stihnúť do konca mája. Návrat života potom už bude plne v rukách matky prírody. Môže sa to však udiať veľmi rýchlo. Tieto vodné a mokradné biotopy reagujú pružne,“ naznačil Tomáš Kušík z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia – BROZ. „Ak sa o niekoľko týždňov do tejto oblasti prídete pozrieť, nájdete tu stopy po strojoch, bez ktorých sa tieto práce nedajú uskutočniť. Ale ak sa vrátite o rok, je možné, že sa vám odtiaľto nebude chcieť odísť,“ mienil.

Ochranári veria, že sa sem ako prvé vrátia ryby. Tie sa zvykli vytierať práve v bočných ramenách Dunaja, kde bola pokojnejšia a plytšia voda a množstvo úkrytov vďaka popadaným stromom. Ide najmä o kapry, pleskáče, karasy. „V Dunaji žije 62 druhov rýb, ktoré síce nachádzajú v hlavnom koryte dostatok potravy, ale rovnomerné brehy im neumožňujú sa rozmnožovať,“ podotkol ochranár. Miestni rybári dodnes spomínajú na kapitálne úlovky, 84-kilogramového sumca alebo šťuku vážiacu 18 kilogramov…

Viac rýb znamená podľa ochranárov menej komárov, ale pre človeka budú opatrenia na Veľkolélskom ramene predstavovať aj inú ochranu. Sprietočnenie pomôže pri povodniach a rozvodnený Dunaj tu rýchlejšie odtečie. „Takto sa zlepšuje prietočnosť celého záplavového územia. V súčasnosti sa pri najvyšších povodniach dosahujú krajné limity vodohospodárskych opatrení a aj malý rozdiel hladín a dní môže zavážiť v kritických situáciách. Z dlhodobého hľadiska je dôležité aj to, že korytá ramien sa budú preplachovať a nebudú sa tak zanášať ukladaním jemných sedimentov a bahna,“ vysvetlil Kušík.

Aj preto sa na prácach podieľajú okrem ochranárov aj vodohospodári, partnerom je tiež Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského a Výskumný ústav vodného hospodárstva. Podobným spôsobom sa prečisťujú a sprietočňujú korytá Medveďovského, Devínskeho, Karlovoveského ramena. Vlani sa takto vrátila tečúca voda do Dunajských Krivín. Akcia na Veľkolélskom ramene je však z nich najrozsiahlejšia.