Podľa Ústavného súdu SR je časť ustanovení v súlade s Ústavou SR, pri niektorých vyslovil nesúlad. „Koncept otvorenej justície a zrušenie justičných čakateľov nie sú protiústavné,“ povedala Žitňanská. „Ústavný súd nezrušil podstatné ustanovenia, ktoré sa týkajú konceptu otvorenej justície – od zverejňovania rozhodnutí a informácií týkajúcich sa výberových konaní, vrátane zverejňovania rodinných väzieb a životopisov kandidátov na sudcov a podobne,“ uviedla bývalá ministerka. Plénum Ústavného súdu SR rozhodovalo na neverejnom zasadnutí v stredu, informáciu dnes zverejnili aj na webstránke ústavného súdu.
Za druhé pozitívum považuje Žitňanská to, že Ústavný súd SR ponechal v platnosti ustanovenia, ktorými boli zrušení justiční čakatelia. „To považujem za veľmi dôležité vzhľadom na to, že to bolo tiež jedno žriedlo rodinkárstva v justícii,“ poznamenala. To, že koncept otvorenej justície a zrušenie justičných čakateľov nie sú protiústavné, je podľa exministerky Žitňanskej dobré. „Môže to pomôcť tomu, aby koncept verejnej kontroly a otvorenej justície mohol pokračovať,“ dodáva.
Časti, ktoré Ústavný súd SR označil za protiústavné, si podľa Žitňanskej vyžadujú podrobnejšie naštudovanie. Týkajú sa napríklad preskúmavania rozhodnutia ministra o odvolaní predsedov súdov alebo zloženia výberových komisií na sudcov. No podľa Žitňanskej podstata, teda otvorenosť a zverejňovanie informácií, neboli Ústavným súdom SR spochybnené, rovnako ako zrušenie justičných čakateľov.
Ministerstvo spravodlivosti berie rozhodnutie Ústavného súdu SR na vedomie, pričom podrobnejšie sa k nemu vyjadrí po jeho písomnom vyhotovení. „Už z prvej informácie však možno usudzovať, že Ústavný súd SR ako orgán ochrany ústavnosti okrem iného označil za protiústavnú časť zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá dávala možnosť výkonnej moci výrazným spôsobom zasahovať do súdnej moci a politicky ovplyvňovať výber nových sudcov cez systém kreovania výberových komisií,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytol agentúre SITA Pavol Kubík z tlačového oddelenia ministerstva. Podľa rezortu ide pri náleze Ústavného súdu SR o potvrdenie toho, že bývalá vládna moc mala záujem politicky ovládnuť tak súdy, ako aj prokuratúru, napríklad prostredníctvom inštitútu záväzných stanovísk, ktoré Ústavný súd SR tiež označil, že sú v nesúlade s Ústavou SR.