Len v ešte prísnejšej verzii. Pre ľudí v hmotnej núdzi to má byť napríklad povinnosť odpracovať si trest pri spáchaní priestupkov, inak sa dopustia trestného činu.
Ten, kto spácha priestupok a je v hmotnej núdzi, by mal podľa poslaneckého návrhu spôsobenú škodu odpracovať v rámci malých obecných prác. Ak to neurobí, dostane náhradnú lehotu, ale sankcia bude dvojnásobne vyššia. Ak aj to ignoruje, dostane termín na nápravu ešte raz, ale s trojnásobne vyššou sankciou. V prípade, že to opäť odmietne, dopustí sa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Zaň hrozí trest jeden až päť rokov väzenia. Okrem toho chcú poslanci tiež presadiť úpravu podmienok vyplácania dávok v hmotnej núdzi a postup pri odstraňovaní čiernych stavieb. Kaník ich zámery nazval malou rómskou reformou.
Aj keď len vlani vláda prijala nový zákon o hmotnej núdzi, opozičný návrh podľa Polláka prináša pokrok v tom, že ho pritvrdzuje. Návrh napríklad stanovuje odňatie príspevku na dieťa za dochádzku do školy, ak má v škole 7 neospravedlnených hodín, v zákone, ktorý platí od januára, je to 15 hodín.
Vládny Smer predložený návrh, o ktorom sa bude rokovať na májovej schôdzi, zrejme nepodporí. „Predpokladám, že sa zdržíme hlasovania,“ reagovala predsedníčka klubu Smeru Jana Laššáková pred včerajším večerným rokovaním poslaneckého klubu. Voči tzv. malej rómskej reforme je kritický aj rezort práce i ministerstvo financií.
Mimovládky, ktoré sa zaoberajú problémami v rómskych osadách, návrh považujú za populistický a postoj Petra Polláka za „schizofrenický“. Podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku opoziční poslanci predkladajú takéto opatrenia najmä pre získanie pozornosti médií. „Je to nesystémové a tendenčne zamerané. Je tam veľa populistického mixu, ktorý zásadným spôsobom nikomu nepomôže. Cítiť za tým hnev na chudobných,“ hovorí Oravec.
Poslanecký návrh Kaníka a Polláka
- rodina, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, má mať vyššiu dávku v hmotnej núdzi ako rodina, kde sú obaja rodičia na sociálnych dávkach
- príspevok na nezaopatrené dieťa v sume 17,20 eura nedostane rodič, ak má dieťa v škole viac ako 7 neospravedlnených hodín za mesiac alebo ak dieťa spáchalo priestupok či trestný čin
- rodičovský príspevok pre pracujúce rodiny sa zvýši na 230 eur. Ak aspoň jeden z rodičov štyri roky pred vznikom nároku na príspevok nepracoval aspoň 270 dní, výška príspevku sa zníži o 35 %, teda na 149,50 eura (terajší rodičovský príspevok pre všetky rodiny je 203,20 eura)
- rodič má niesť zodpovednosť za maloleté dieťa, ktoré spácha priestupok, ak spôsobenú škodu nebude môcť zaplatiť, musí ju odpracovať vo forme verejnoprospešných prác
- ak páchateľ priestupku nesplní povinnosť verejnoprospešných prác ani po uložení druhej náhradnej lehoty, dopúšťa sa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia
- zaviesť povinnosť odstrániť stavbu alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku
U Kaníka je podľa neho dlhodobý trend sprísňovať sankcie. „Pri Pollákovi je dilema, či je toto súčasť jeho vládnej agendy, alebo poslanecký návrh a prečo sa nevenuje tomu, čo si chcel vytýčiť v rámci toho, čo nazvali rómska reforma. Ale takto vystreľovať jednotlivé opatrenia je najhoršia možná cesta tvorby verejných politík,“ dodal Oravec.
Elenu Gallovú-Kriglerovú z Centra pre výskum etnicity a kultúry prekvapilo, že Kaník a Pollák, ktorí predtým vystupovali ako oponenti, idú so spoločným návrhom. „V princípe sa však ukazuje, že v navrhovaných opatreniach je hodnotová blízkosť. Ide to v jedinej línii, ktorá sa doteraz uplatňovala voči Rómom, a tou je ustavičné sprísňovanie podmienok a akoby trestanie za ich situáciu bez toho, aby bola vytvorená iná možná alternatíva,“ hovorí Kriglerová.
Čím je teda Pollák? Splnomocnencom, ktorý stojí za navrhnutou reformou, alebo opozičným poslancom, ktorý pôvodnú reformu sprísňuje? „V prvom rade som poslanec a využívam mandát, ktorý mi dali ľudia. Ako poslanec nevidím nejakú prekážku v tom, aby som nemohol predložiť nejaký zákon v spolupráci s kýmkoľvek v parlamente,“ vysvetľuje Pollák. Tvrdí, že s Kaníkom nepripravili malú rómsku reformu. Dodal, že mu ide o to, aby sa terajší sociálny systém viac modernizoval.
S ministrom vnútra, pod ktorého patrí aj úrad splnomocnenca, sa vraj Pollák nepohádal. V opatreniach v rámci tzv. rómskej reformy sa podľa neho bude pokračovať bez ohľadu na to, či jeho opozičný návrh v parlamente prejde. O odstúpení z postu splnomocnenca neuvažuje. Inú legislatívu, ktorá by sa týkala riešenia problémov v rómskych komunitách, sa nechystá v najbližšom čase predkladať.
Ministerstvo vnútra odkázalo, že návrhy poslancov analyzuje. „Rómska reforma nie je o politickom boji, ale je dôležité, aby pri konkrétnych riešeniach tejto problematiky došlo k zhode naprieč politickým spektrom aj k celospoločenskej zhode,“ uviedol v stanovisku rezort vnútra. Rómska reforma, ktorú pripravili spolu so splnomocnencom, podľa jeho vyjadrenia napreduje.
Orgovánová: Rómska reforma neexistuje
„Splnomocnenec vlády pre rómske komunity nechal rómsku problematiku napospas politikom,“ komentuje opozičný poslanecký návrh k rómskej problematike bývalá splnomocnenkyňa a riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgovánová.
Čo si myslíte o návrhu tzv. malej rómskej reformy?
Myslím si, že návrh, ktorý pán splnomocnenec vlády pre rómske komunity predkladá spolu s pánom Kaníkom, je ďalším dôkazom toho, že Peter Pollák nechal rómsku problematiku napospas politikom. A tí majú svoje iné záujmy, s rómskou agendou sa len radi prezentujú pred médiami. A tiež sa len potvrdzuje, že post splnomocnenca nemal zobrať. Ako splnomocnenec je závislý od svojho šéfa, ktorým je reprezentant Smeru. A ako viem, Smer už avizoval, že návrh nepodporí. Takže si myslím, že nemá zmysel hovoriť ani o obsahu tohto návrhu.
Ako vnímate to, že splnomocnenec vlády predkladá opozičný poslanecký návrh?
Ak by bol len opozičným poslancom, tak by som tú logiku chápala. Tým, že má aj pozíciu splnomocnenca, patrí ako splnomocnenec pod ministerstvo vnútra, jeho pozícia je veľmi ťažká. Ale myslím si, že Smer ho už tak nepodporuje. Vo všeobecnosti však v téme represívnych opatrení voči Rómom nerozlišujem, či ide o opozíciu, alebo vládu, lebo väčšinou majú rovnaké názory.
Existuje vôbec nejaká rómska reforma?
Nijaká rómska reforma podľa mňa neexistuje a podľa mňa by sme tento termín ani nemali používať. Nie je to adekvátne k situácii, v akej ľudia v rómskych osadách žijú. Sú to ľudia na hranici biedy, vyberajú kontajnery, nezískajú nijakú prácu. A je tu hŕstka politikov, ktorá si láme hlavu nad tým, ako ich ešte priškrtiť a dostať k tomu, aby si dávky odrobili. Väčšina ľudí zároveň preberá postoj, že to tak má byť a je to tak v poriadku, že aspoň niekto ich naučí robiť. Nik nehovorí, že ľudia v osadách žijú tak, ako by mali, alebo že nepáchajú priestupky. Ale to predsa nie je podstata problému. Od týchto ľudí môžeme niečo žiadať až vtedy, keď budú mať podmienky na to, aby sa niečo zlepšilo.