Prvého mája vypršalo desaťročné prechodné obdobie na kúpu pôdu cudzozemcami, ktorú malo Slovensko uzavretú s Európskou úniou. Zatiaľ platí, že po celý máj môžu cudzinci pôdu nakupovať bez obmedzení. Toto právne vákuum, ktoré znevýhodňovalo kapitálovo slabších slovenských poľnohospodárov, teraz odstraňuje nová legislatíva.
Naposledy vari len reštitučný zákon vracajúci v roku 1991 ľuďom pôdu a transformačný zákon o družstvách (1992) pritiahol k sebe takú pozornosť verejnosti ako zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Pôdu vlastnia na Slovensku milióny ľudí, ale zároveň je pozemkové vlastníctvo mimoriadne roztrieštené. Poľnohospodárske podniky, je jedno, či družstvá, obchodné spoločnosti, alebo samostatne hospodáriaci roľníci, si vyše 90 percent obrábanej pôdy prenajímajú.
Prečítajte si aj komentár Jozefa Sedláka Pôda nie je obyčajný tovar.
Desať rokov po vstupe Slovenska do Európskej únie sú však realitou slovenského vidieka aj poľnohospodárske podniky so zahraničnou kapitálovou účasťou. A práve ony vyvolali oživenie trhu s poľnohospodárskou pôdou – hoci formálne cudzinci nemohli nakupovať pôdu, devízový zákon dával výnimku podnikom s cudzím kapitálom. To vyvolalo obrovskú nespokojnosť medzi domácimi poľnohospodármi, ktorí sa dožadovali, aby podobne ako v iných členských krajinách Európskej únie mali právo prvej ponuky pôdy práve roľníci, ktorí hospodária tam, kde sú pozemky na predaj.
To teraz ustanovuje zákon, podľa ktorého musia predávajúci ponúknuť pôdu prednostne regionálnym poľnohospodárom, najprv tým, čo hospodária v obci, potom v susednej a až v poslednom kole sa môžu o pôdu uchádzať cudzí štátni príslušníci. Zákon pritom podľa vzoru napríklad Nemecka či Rakúska stanovuje rad doplňujúcich podmienok. Poľnohospodár musí mať trojročnú prax a rovnako ako cudzinec aspoň desaťročný trvalý pobyt na Slovensku.
Výnimka pre mladých farmárov
Zákon udeľuje výnimku mladým farmárom, na ktorých sa nevzťahuje podmienka trojročnej praxe. Bez obmedzení možno predávať pôdu do výmery dvetisíc štvorcových metrov. Ak kupuje poľnohospodársku pôdu farmár z danej obce, informovanie sa na túto transakciu nevzťahuje. Ak ide o predaj uchádzačovi z ďalšej obce či iných regiónov Slovenska, treba zverejniť ponuku na obecnej tabuli a webovom portáli ministerstva pôdohospodárstva. Zverejnenie je bezplatné.
Niektorí poslanci opozície označili zákon za protiústavný. Peter Muránsky (KDH) povedal, že zákon je ušitý horúcou ihlou a vo svojej podstate je útokom na vlastnícke práva majiteľov poľnohospodárskej pôdy. Cieľom zákona podľa Muránskeho je, aby sa pôda dostala do rúk súčasných veľkopodnikateľov v poľnohospodárstve.
Predkladateľ zákona minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek s týmto tvrdením nesúhlasil. „Niektorí poslanci ľahkovážne narábajú s pojmom ústavnosti. Ide o vládny návrh zákona, ktorý prešiel celou procedúrou pripomienkovania a ani jedna inštitúcia sa o ňom nevyslovila ako o protiústavnom,“ konštatoval minister Jahnátek.
Minister pôdohospodárstva odmietol aj tvrdenie, že zákon nahráva veľkopodnikateľom. „Je to presne naopak. Zákon posilňuje pozíciu skutočných poľnohospodárov, tých, čo na pôde poctivo hospodária, a nie finančných skupín grupujúcich sa z pravicového politického spektra, ktoré pôdu len nakupujú, priamo na nej nehospodária, iba ju prenajímajú a tým zvyšujú cenu nájomného,“ povedal Ľubomír Jahnátek.
Stop pre finančné skupiny
Podľa poslanca Mariána Záhumenského (Smer) pôdu nakupovali veľké finančné skupiny preto, lebo počas ministrovania Zsolta Simona boli dotačné pravidlá nastavené na „podporu ničoho“. „Stačilo raz do roka pomulčovať pôdu a mali z toho profit. To vyvolalo tlak na kupovanie pôdy a likvidáciu miestnych poľnohospodárov s ovocinárskym či zeleninárskym zameraním alebo fariem živočíšnej výroby,“ uviedol Záhumenský.
Na pripomienku poslanca OĽaNO Jána Mičovského, že zákon nezahrnul do pravidiel obchodovania aj lesnú pôdu, minister Jahnátek odpovedal, že záujem o kúpu lesov nie je zďaleka taký vysoký ako o kúpu poľnohospodárskej pôdy. Podľa neho je to tým, že vlastniť les za účelom zisku má význam len vtedy, keď má les rubný vek. Z tohto dôvodu sa ľudia nehlásia ani o reštitučné nároky na lesy, hoci ich štát uznal.
„Slovensko už dávno malo mať zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. V každej krajine únie trh s pôdou skryto regulujú rôznymi zákonnými podnormami, výhodnými pre domácich farmárov,“ povedal Robert Kovács, farmár z Hronoviec. Najviac teraz podľa Kovácsa zákon kritizujú tí, „ktorí vyrokovali pre slovenských poľnohospodárov nevýhodné podmienky pre vstup do Európskej únie“. „Hendikepovali nás zníženými dotáciami a teraz by chceli, aby nás bohatí západní investori obrali ešte aj o pôdu? Nerozumiem tomu. Ak to niekto myslí s potravinovou bezpečnosťou Slovenska úprimne, potom musí podporovať tých, čo na pôde hospodária,“ myslí si Kovács.