Víchrica dokončila, čo pred desiatimi rokmi začala

Tatrami sa rozlieha žalostný spev motorových píl. Prehlušujú aj šumenie stromov, ktoré ešte stoja. Vyše stotisíc ich totiž vo štvrtok nevydržalo nápor vetra a popadalo na cesty a turistické chodníky.

19.05.2014 08:19
Tatry, Cesta slobody, stromy, kalamita Foto: ,
Takto vyzerala Cesta slobody medzi Vyšnými Hágmi a Štrbským Plesom počas víkendu.
debata (15)

Pohľad na ne mrazí. Spoločnosť im počas víkendu robil len nehostinný dážď a niekoľko desiatok piliarov.

Hoci rúbať stromy je ich zamestnanie, takú skazu likvidovať nechceli. Museli však prerezať a uvoľniť neprejazdné cesty medzi Vyšnými Hágami, Štrbským Plesom a Podbanským, kde to vyzeralo ako v pralese. Cesta by mohla byť sprejazdnená najneskôr v utorok ráno. Až neskôr príde na rad aj vzdialenejší terén. Ešte stále sa presne nevie, aké veľké územie je postihnuté, ale okrem už spomínaných je to aj Tichá a Kôprová dolina. Popadalo aj to, čo pred desiatimi rokmi vetru odolalo.

Zo dňa na deň stúpa aj odhad kalamitného dreva. Ak sa ešte v sobotu hovorilo, že poškodených je asi osemdesiattisíc kubíkov dreva, v nedeľu hovorkyňa Štátnych lesov TANAP-u Lenka Burdová pre Pravdu povedala, že odhad sa šplhá už k 120-tisícom kubíkov. Viac sa dozvedia až tento týždeň, keď vzlietne vrtuľník, ktorý im sľúbilo ministerstvo vnútra.

Zatiaľ musia piliari robiť, čo je v ich silách. Chlapi sú v teréne od skorého rána. Prestávku si doprajú vždy len po niekoľkohodinovom pílení. „Musíme to uvoľniť do pondelka. Ale vidíte, ako to tu vyzerá, nie je to vôbec jednoduché,“ hovorí piliar Marián Rybka. Pri pohľade na pohromu okolo cesty je ťažko veriť, že sa to chlapom dodnes podarí. Navyše ak to na ceste vyzerá takto, hlbšie v lesoch, kam sa po víchrici ešte nikto nedostal, to bude väčšia katastrofa.

Ďalšie partie čistili úsek cesty medzi Podbanským a Štrbským Plesom. „Určite sa to dá porovnať s tým, čo tu bolo pred desiatimi rokmi. Tých stromov je naozaj veľa. Mňa pílenie dreva živí, ale toto je priveľa. Po celom Slovensku ten vietor narobil škody,“ zhodnotil situáciu Pavol Novák z Liptovského Hrádku. Cestu chcú napriek nepriazni počasia sprejazdniť čo najskôr. „Súria nás, aby sme to v nedeľu sprejazdnili, ale či sa to podarí, neviem. Zvrchu robí ďalšia partia. Urobíme všetko pre to, aby to vyšlo,“ hovoril ešte v sobotu odhodlane piliar.

Lesní robotníci odstraňovali stromy aj z cesty... Foto: Boris Macko, Pravda
Tatry, stromy, kalamita Lesní robotníci odstraňovali stromy aj z cesty medzi Podbanským a Štrbským Plesom.

Situáciu prišiel do Vysokých Tatier zhodnotiť aj minister životného prostredia Peter Žiga. „Z hľadiska škôd, ktoré napáchala veterná smršť, škody na porastoch sú oproti roku 2004 nižšie,“ skonštatoval Žiga. Pokiaľ ide o škody na turistických chodníkoch a cestách, tie sú podľa ministra porovnateľné s rokom 2004. „Vyzerá to tak, že epicentrom veternej kalamity boli Vyšné Hágy a to, čo z lesa zostalo v roku 2004, bolo teraz zničené a poškodené,“ potvrdil obavy lesníkov. Navyše ide o polomy, vietor stromy lámal a nie vyvracal aj s koreňmi, tak ako pred desiatimi rokmi.

„V tejto chvíli sme sa ešte nedostali do všetkých oblastí, lebo nie sú sprístupnené všetky cesty. Situáciu komplikujú aj zvýšené hladiny tokov. Napokon, ani cesta Slobody medzi Podbanským a Vyšnými Hágami ešte nie je sprístupnená. Zrejme sa tak stane až v utorok ráno,“ spresnil Žiga. Zároveň apeloval na turistov a obyvateľov Tatier, aby rešpektovali pokyny a nechodili na turistické chodníky, ktoré sú poškodené.

Podľa ministra kalamita sa netýka len Vysokých Tatier, ale aj ďalších oblastí. „Budeme musieť preveriť aj zo vzduchu, v akom stave sú lesy a spoločne pripraviť správu pre vládu, aby sme vedeli prijať ďalšie opatrenia. Zároveň vyčleniť prostriedky pri obnovovaní biotopov alebo turistických chodníkov,“ uzavrel minister.

„Zatiaľ je ťažko odhadnúť, ako dlho potrvá spracovanie kalamity. Len v oblasti Vyšných Hágov je koncentrovaných zhruba 60-tisíc stromov. Tam bude nutné nasadiť rôzne technológie,“ naznačil námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Marián Šturcel.

Spresnil, že zatiaľ je na tom najhoršie úsek pod Ostrvou a druhou lokalitou, ktorú kalamita zasiahla najviac, je ústie Tichej a Kôprovej doliny. „Tam zrejme pôsobil lievikový efekt, kde sa vietor valil zo severu. Teraz mala bóra čisto severný smer, tá spred desiatich rokov mala viac západný smer. Preto nový nápor ničivého vetra našiel to, čo bolo predtým Ostrvou zakryté,“ vysvetlil Šturcel. Podľa jeho informácií bol vietor na Lomnickom štíte asi o tridsať percent slabší ako pred desiatimi rokmi. Ale vo Vyšných Hágoch, ktoré boli zasiahnuté najviac, musel byť vietor zrejme rovnako silný.

O veľkých škodách na obecnom, urbárskom i súkromnom majetku hovorí aj starosta Štrby Michal Sýkora. „Padlo veľa stromov. Po víchrici z roku 2004 pôjde o druhé najvyššie škody,“ povedal Sýkora s tým, že popadané stromy narobili škody aj v chatovej oblasti, kde poničili strechy či ploty.

Zároveň navrhol, aby sa v postihnutom teréne vyrezali okolo ciest stromy. „Tie, ktoré zostali, sú oslabené. Pri najbližšom silnejšom vetre môžu spadnúť a niekoho zasiahnuť. Namiesto nich treba vysadiť nové stromy, ktoré budú silnejšie,“ myslí si Sýkora, ktorému chýba nová zonácia Tatier a systémovejší prístup.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #drevo #vietor #Vysoké Tatry #Stromy #TANAP #kalamita