Ak chce Kiska vymeniť troch členov Súdnej rady, musí to stihnúť do 1. septembra

Aj keď prezidentovi zostane právomoc vymenovať troch členov Súdnej rady, novozvolený prezident Andrej Kiska sa bude musieť poponáhľať. Ak nestihne vymenovať nových troch členov do septembra, nebude po tomto termíne môcť vymeniť tých, ktorých do Súdnej rady menoval ešte jeho predchodca Ivan Gašparovič. Vyplýva to z pozmeňovacích návrhov k novele ústavy.

28.05.2014 09:00 , aktualizované: 11:15
debata (19)

Smer spolu s KDH pripravili pozmeňujúce návrhy, ktoré v utorok v noci Ústavnoprávny výbor neschválil. Väčšina, sedem poslancov, ktorú má vo výbore Smer, na schválenie ústavnej zmeny nestačila, museli by sa k nej pridať ešte aspoň dvaja opoziční členovia výboru. (Čítajte v osobitnej správe Novela ústavy v ústavnoprávnom výbore neprešla.)

Počas hlasovania však bol prítomný len Martin Poliačik (SaS), ktorý novelu nepodporuje. KDH vo výbore zastúpenie nemá, keďže Radoslav Procházka sa stal po svojom odchode z hnutia nezávislým poslancom. Pozmeňujúce návrhy tak predložia poslanci v pléne. Napriek tomu spolupredkladateľ Pavol Paška (Smer) očakáva, že v pléne novela ústavy prejde.

Istých 5 rokov vo funkcii pre súčasných členov Súdnej rady

Prezident bude naďalej menovať troch členov Súdnej rady, aj keď Smer pôvodne navrhoval, aby o túto kompetenciu prišiel. Troch členov Súdnej rady bude menovať parlament a troch vláda. Osem členov súdnej rady zvolia sudcovia a automaticky sa členom Súdnej rady stane predseda Najvyššieho súdu SR. Predsedu rady si zvolí rada samotná, šéfom Súdnej rady však nebude môcť byť predseda Najvyššieho súdu.

V pozmeňovacom návrhu, ktorý pripravili spolu KDH a Smer, sa však do ústavy dostáva článok, ktorý zaručuje súčasným členom rady, že nimi zostanú až do uplynutia ich 5-ročného volebného obdobia. Naopak, ak Súdna rada zvolí nového predsedu Najvyššieho súdu, ten po účinnosti ústavného zákona prestane byť zároveň predsedom Súdnej rady. Tá bude voliť nového.

Členom rady, ktorých menoval prezident Ivan Gašparovič, sú od októbra 2012 sudkyňa Gabriela Šimonová, prorektorka Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Mária Bujňáková a bývalý popredseda Ústavného súdu Eduard Bárány. Tí by tak mali zostať vo funkcii do októbra 2017, podobne ako ďalší členovia rady, ktorých menovala vláda Roberta Fica a zvolil ich parlament a sudcovia. Navrhovatelia ústavnej zmeny to zdôvodnili zachovaním právnej istoty.

Teoreticky môže Kiska troch členov vymeniť

Kiska má zložiť sľub a ujať sa funkcie 15. júna, ústava by mala začať platiť od septembra. Vládni poslanci hovoria, že teoreticky má Kiska možnosť vymeniť troch členov Súdnej rady. „Predmetné ustanovenie znamená, že nová právna úprava sa na nich nebude vzťahovať. No v praxi to znamená, že nový prezident ich teoreticky bude môcť odvolať podľa starej právnej úpravy,“ uviedol člen ústavnoprávneho výboru Anton Martvoň (Smer).

V návrhu je článok o preverovaní sudcovskej spoľahlivosti

V návrhu ústavy bude zakomponovaný aj článok, ktorý bude riešiť sudcovskú spoľahlivosť pre všetkých sudcov. Vykonávať ho bude Národný nezpečnostný úrad (NBÚ) v súčinnosti s tajnou službou a políciou. Posudzovať spoľahlivosť sudcov bude Súdna rada. Pri už menovaných sudcoch bude o strate ich funkcie v dôsledku toho, že nespĺňajú sudcovskú spoľahlivosť, rozhodovať disciplinárny senát. Pri sudcoch, ktorí majú byť prezidentom len vymenovaní, Súdna rada.

Zároveň s novelou ústavy budú poslanci hlasovať aj o zákone o sudcoch a novelách ďalších justičných zákonov, ktoré určujú podrobnosti, ktoré prinesie novela ústavy.

Pozmeňujúci návrh prináša neverejné hlasovanie o šéfovi Najvyššieho súdu

Podľa pozmeňujúceho návrhu Antonína Cicoňa (Smer) jedného z predkladateľov návrhu zákona o Súdnej rade tak bude znovu neverejné hlasovanie o predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho súdu. Bývalá vláda zaviedla, že rokovania Súdnej rady sú verejné. Neverejnými sa tak stanú všetky hlasovania o personálnych otázkac pri vymenovaní a odvolávaní sudcov, predsedu Súdnej rady, sudcov, ktorí zastupujú Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách či členov a predsedov disciplinárnych senátov.

Harabin ako prípadný predseda Súdnej rady by mal obrovský vplyv

Jednou z možností, ako by si mohol Štefan Harabin, ktorému sa končí fukčné obdobie 23. júna zachovať vplyv na dianie v celej justícii, je, žeby sa stal predsedom Súdnej rady. Umožňujú mu to zmeny, ktoré pripravuje Smer v súvislosti s novelou ústavy. Tá by mu aj napriek neúspechu v Sobranciach mohla dokonca priniesť väčší vplyv v justícii, ako má dnes. Ak novelizáciu ústavy schváli parlament, Súdnej rade sa rozšíria právomoci a pod palcom bude mať aj vyhodnocovanie tzv. previerok spoľahlivosti sudcov. To znamená materiály, ktoré o stykoch sudcov, ich kontaktoch, kontách v bankách, majetku či dôvodoch na ich vydieranie získa od polície a tajnej služby. Nehovoriac o silných personálnych právomociach, ktoré má aj v súčasnosti.

To, že Harabinovi návrh nového zákona o sudcoch umožňuje kandidovať na post predsedu Súdnej rady, pripustil aj jeden z jeho predkladateľov, poslanec Anton Martvoň (Smer). „Návrh zákona, ako je predložený v Národnej rade, umožňuje, aby kandidáta na predsedu Súdnej rady predložili traja členovia Súdnej rady,“ vysvetlil Martvoň.

Sudcom by mala ostať len funkčná imunita

Súčasťou ústavných zmien je aj zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov. Zostať by im mala len funkčná imunita. To znamená, že by nemohli byť postihovaní za rozhodovaciu činnosť.

Novela prejde len s podporou minimálne 90 poslancov

Cieľom týchto zmien má byť zvýšenie dôveryhodnosti justície, kvality sudcov, a najmä väčšia vymožiteľnosť práva. Novela ústavy má šancu v máji prejsť len v prípade, že ju podporí minimálne 90 poslancov. Smer má v parlamente 83 hlasov a bez dohody aspoň s časťou opozície ústavné zmeny nemajú šancu na prijatie. V prvom čítaní novelu podporilo 103 poslancov.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #ústavnoprávny výbor #Ivan Gašparovič #Štefan Harabin #Súdna rada #Andrej Kiska #novela ústavy