Obecné pokladnice by to mali pocítiť v januári 2016. Samosprávy plánujú peniaze využiť na najkritickejšie oblasti, ako sú školstvo, sociálne služby či miestne cesty.
„Výsledkom rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska je postupné zvýšenie podielových daní na pôvodnú úroveň. Sme pripravení prijať rozhodnutia, ktoré zabezpečia ich návrat na 70,3 percenta k 1. januáru 2016,“ oznámil premiér stovkám primátorov a starostov včera na sneme Združenia miest a obcí v Bratislave.
„Tento proces je nezvratný a garantujem ho. Zároveň chcem pripomenúť, že my sme neboli tí, ktorí podielové dane znížili. Urobila to ešte vláda Ivety Radičovej v roku 2012, ktorá znížila podiel na daniach fyzických osôb zo 70,3 na 65,4 percenta,“ povedal Fico s tým, že jeho vláda sa len snaží napraviť chyby predchodcov. Podielové dane najprv zvýšila na 67 percent a v tomto trende chce pokračovať.
Podpredseda Národnej rady Ján Figeľ (KDH), ktorý bol súčasťou Radičovej koalície, túto výčitku nepovažuje za férovú. „V tom čase bola situácia úplne iná. Slovensko bolo na hranici kolapsu a hovorilo sa o gréckej ceste. Osempercentné deficity boli veľkým varovaním a museli sme prijať účinné, aj keď tvrdšie opatrenia. Už vtedy sme deklarovali, že zníženie podielových daní je len dočasné,“ obhajoval Figeľ. Podľa neho Ficovo zvýšenie neprišlo ako nejaké „zlaté riešenie“, ale je priamym dôsledkom lepšieho stavu verejných financií v krajine.
O zvýšení podielu z daní fyzických osôb s vládou tento týždeň rokoval predseda Združenia miest a obcí a primátor Nitry Jozef Dvonč. Pripomenul, že mu nešlo o konkrétne percento. Snažil sa len zaistiť dostatočný objem peňazí na zabezpečenie financovania samospráv. „Obce a mestá dlhodobo šetrili a mnohým z nich finančné prostriedky stačili len na zabezpečenie základných služieb. Od štátu dostali množstvo kompetencií, ktoré potrebovali financovať. Nie vždy sa im to darilo,“ povedal Dvonč.
Mestá a obce už dnes premýšľajú, ako naložia so zvýšenými príjmami. „Problémov v našej obci je viac ako dosť. Napríklad už tretí rok žiadame ministerstvo o dotáciu na nový traktor, keďže ten náš má 26 rokov. Osobitnou kapitolou je životné prostredie, keďže nemáme medzištátnu zmluvu s Ukrajinou. Keď idú jarné vody, z Užhorodu a priľahlých obcí k nám pláva hrozný odpad,“ vymenúva Ján Hrešan, starosta Vysokej nad Uhom v Michalovskom okrese. Pomôcť by chcel aj v sociálnej oblasti, keďže ich obec starne a pribúdajú nároky na starostlivosť o dôchodcov. Od štátu by privítal viac peňazí aj na školstvo.
„Nech sa opýtate kohokoľvek, najväčším problémom je životné prostredie, školstvo, sociálne služby a pozemné komunikácie. V minulom roku sme síce mali prebytok, ale predpokladám, že teraz ho minieme. Viac peňazí nás momentálne nezachráni, skôr zastabilizuje tie najvypuklejšie oblasti,“ reagovala starostka Ludaníc v Topoľčianskom okrese Ľubica Petráková.
Životné prostredie a cesty sú kľúčové aj podľa starostu Horných Orešian v Trnavskom okrese Jána Kormútha. „Peniaze nám určite pomôžu pri spolufinancovaní rôznych projektov alebo služieb pre obyvateľov. Napríklad so sociálnymi službami nemáme až taký problém, keďže sa u nás nedávno kolaudoval nový sociálny dom,“ uzatvára Kormúth.