Ochranári sa obávajú obchodu s vodou

Minister životného prostredia Peter Žiga chce pre Slovensko zachrániť pitnú vodu tak, že do novely zákona o vodách zaradil ustanovenie o podmienkach jej predaja do zahraničia.

08.06.2014 08:45
mlyn, kolárovo, zitny ostrov, vodny mlyn, voda Foto: ,
Žitný ostrov, najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe, ohraničuje malebná rieka Malý Dunaj - tok, na ktorom sa zachoval napríklad aj jeden z posledných plávajúcich mlynov v Európe - vodný mlyn v Kolárove.
debata (56)

O tom, ktoré spoločnosti a v akom množstve budú môcť obchodovať s pitnou vodou, by mala po novom rozhodnúť vláda. Žiga to navrhuje aj napriek tomu, že doteraz nikto neprejavil záujem vodu za hranice predávať ani ju odtiaľ kupovať. Ochranári sa obávajú, že na základe tohto zákona sa pitná voda stane novým vývozným artiklom.

Podmienky prepravy vody ako suroviny za hranice vo vodnom zákone dnes chýbajú. Podnikatelia či spoločnosti by ju podľa evnirorezortu mohli predávať za hranice bez zohľadnenia potrieb regiónu a vedomia štátu. Aby sa tak neudialo, podnikatelia budú môcť po novom vodu vyvážať v prípade, ak o tom oboznámia ministerstvo, uvedú, aké množstvo vody chcú speňažiť, a doložia správu o zásobách podzemnej vody, ktorá po vývoze v lokalite zostane. Ak tieto podmienky splnia, vláda im môže povoliť vývoz najviac na päť rokov.

Podľa ministra Žigu sú nové opatrenia v zákone prevenciou pred nekontrolovateľným vývozom vody. „Niekedy v budúcnosti môže byť vody málo, a preto sme zapracovali do zákona opatrenie, kedy vláda v istých situáciách bude môcť zakázať či obmedziť vývoz vody,“ povedal minister. Voda je podľa neho strategickou surovinou a štát musí zabezpečiť, aby jej aj o desiatky rokov bol u nás dostatok.

Elena Fatulová z občianskeho združenia Global Water Partnership tvrdí, že ak štát legalizuje za určitých podmienok cezhraničný vývoz, otvára dvere obchodovaniu s vodou. „Doteraz nikto nič také neurobil, pretože to nie je jednoduché. Voda je totiž chránená ústavným zákonom rovnako ako nerastné bohatstvo,“ hovorí. Podľa nej mala vývoz vody vláda zakázať plošne. Odvoláva sa na stanovisko Európskej komisie k európskej iniciatíve občanov Právo na vodu, podľa ktorej je voda základnou hodnotou pre všetkých občanov únie. Podľa Fatulovej ju preto nemožno chápať ako tovar, s ktorým sa dá cezhranične obchodovať.

Možný predaj našej vody do zahraničia komplikuje podľa Fatulovej aj dnešný stav našich vodných zdrojov. „Nemáme dostatok údajov o jej disponibilnom množstve. Využiteľné množstvá vôd v dôsledku klimatickej zmeny a ľudskej činnosti klesajú, ale nevieme o koľko,“ vymenúva. Známe sú aj alarmujúce informácie o zhoršovaní kvality podzemných vôd Žitného ostrova. Na ministerstve mali podľa nej najprv doriešiť tieto problémy, až potom začleniť do zákona podmienky na vývoz. Takto podľa nej zostane rozhodovanie o našom dedičstve len na vláde, hoci voda patrí všetkým obyvateľom.

Z envirorezortu však tvrdia, že voda oddelená od zdroja je tovarom. O výklad požiadali sekciu legislatívy Úradu vlády aj ministerstvo financií a obe inštitúcie to potvrdili. „Pokiaľ je voda prevážaná dopravnými prostriedkami alebo potrubím cez hranicu, má nespochybniteľne hodnotu vyjadriteľnú peniazmi a môže byť predmetom obchodných transakcií,“ odkázal hovorca ministerstva Maroš Stano. Novelou podľa neho rezort reaguje aj na petíciu Právo na vodu, a to tak, že kontrolovaným vývozom chce pre obyvateľov zabezpečiť dostatok vody do budúcnosti.

O povolenie na vývoz bude môcť požiadať v prípade splnenia podmienok akýkoľvek podnikateľ či fyzická osoba. Chopiť sa nového biznisu s vodou by však bolo najjednoduchšie pre vodárenské spoločnosti, ktoré dnes zásobujú domácnosti.

Z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti tvrdia, že najprv musia záujem o našu vodu prejaviť naši susedia. „Čo však nie je veľmi pravdepodobné, lebo Rakúsko má kvalitnej podzemnej vody vhodnej na pitné účely najviac v rámci Európskej únie. Maďarsko v prihraničných oblastiach tiež netrpí nedostatkom,“ reaguje hovorca vodárov Zenón Mikle. Inú prepravu vody ako potrubím zákon nerieši, ale ani ju nevylučuje. „Ak by prejavili záujem napríklad arabské krajiny o dopravu pitnej vody tankermi, bolo by to legislatívne možné, ale problém by bol so splavnosťou Dunaja,“ spresňuje. Možnosť vo veľkom obchodovať s vodou je zatiaľ podľa neho vysoko nereálna. Dodáva však, že v novele zákona chýba povinnosť štátu sledovať celkovú bilanciu podzemných vôd a potrieb krajiny do budúcnosti a povinnosť vlády zohľadniť to pri povoľovaní vývozu.

Ak novela vodného zákona, ktorú schválila v stredu vláda, prejde aj cez parlament, platiť by mala od 1. októbra tohto roku.

V Česku nemajú legislatívu, ktorá by riešila podmienky pre prepravu vody mimo štátu. „V prípade prevodu vody za hranice je však jednou z podmienok prerokovanie tejto žiadosti s dotknutým štátom,“ uviedla Jana Taušová z tlačového oddelenia českého ministerstva životného prostredia. Cezhraničný prevod je v porovnaní s domácim podľa nej zanedbateľný, a preto nijaké štatistiky nevedú. Určité množstvo vody Česko vyváža do Rakúska.

Niektoré podmienky pre vydanie povolenia na vývoz vody

  • uviesť podnikateľský zámer a údaje o množstve odoberanej podzemnej vody
  • uviesť miesto a spôsob prepravy vody
  • doložiť vlastníctvo alebo iné majetkové právo k pozemku, na ktorom sa nachádza miesto odberu vody, z ktorého ju bude prepravovať
  • preukázať zabezpečenia súčasnej a výhľadovej potreby vody na území SR využiteľnými zdrojmi podzemnej vody
  • zabezpečiť potreby regiónu vo vzťahu k dotknutému vodnému útvaru v dlhodobom časovom horizonte a zohľadniť požiadavky demografického a ekonomického rozvoja daného regiónu na základe vodnej bilancie

© Autorské práva vyhradené

56 debata chyba
Viac na túto tému: #ochrana vôd #pitná voda