Odhady počtu dní, o ktoré sa ročne bude predlžovať dôchodkový vek, sa dosť líšia. Hovorí sa o 30, ale aj 55 dňoch. Koľko ich môže byť naozaj?
To dnes nikto presne nevie. Krátkodobé odhady sa robia na základe úmrtnostných tabuliek Štatistického úradu. Z nich možno odvodiť, ako sa predlžuje priemerná stredná doba dožitia, ktorá bude pri zvyšovaní penzijného veku určujúca. Na vysvetlenie pojmu – napríklad chlapec narodený v roku 2013 má 50-percentnú šancu dožiť sa 72,9 roka, dievča 79,6 roka. Tento vek sa bude u novonarodených ročníkov meniť. V prípade nejakej katastrofy môže dokonca klesnúť, no za normálnych podmienok porastie. Možno dokonca veľmi prudko. Čo ak sa napríklad podarí nájsť liek na rakovinu?
Počet dôchodcov sa zvyšuje, počet pracujúcich, ktorí im na penzie prispievajú, klesá. Tento trend sa zrejme ďalej zhorší.
Určite áno. V súčasnosti máme na Slovensku asi 2,7-miliónovú skupinu, ktorá predstavuje pracovnú silu. V skutočnosti však len 2,3 milióna ľudí naozaj pracuje a odvádza do sociálneho systému. A aj z nich mnohí odvody „optimalizujú“ a neprispievajú dostatočne. Oproti nim je tu asi 1,3 milióna poberateľov dôchodkov. Dnes tak na jedného dôchodcu prispieva asi 1,7 pracujúceho. Ale v roku 2030 to odhadom bude len 1,24, v roku 2050 iba 0,82 a ešte o desať rokov neskôr 0,74.
Podľa súčasných prognóz by po roku 2070 mali začať odchádzať do dôchodku sedemdesiatnici. Čo však bude potom? Veková hranica predsa nemôže rásť donekonečna.
Spresnime si, tu nehovoríme o prognózach, ale o takzvanej projekcii. To je stav, ktorý môžeme popísať slovami „čo by sa stalo, keby sa nič nestalo“. Pravdaže, už terajšie odhady hovoria o tom, že okolo roku 2020 dozrie čas na ďalšiu veľkú korekciu dôchodkového systému. Ak by sa neurobila, prestal by byť udržateľný. Treba si totiž uvedomiť, že okrem dôchodkov sa postupne navyšujú aj financie na zdravotnú starostlivosť, najmä dlhodobú. Kým dnes sa na zdravotníctvo a sociálnu sféru ročne vynakladá asi 18 percent HDP, v roku 2030 to už bude 20 percent.
V čom by tá korekcia mala spočívať?
Vidím dve možnosti. Prvá, niekto bude musieť nabrať odvahu a zmeniť systém „bezplatného“ zdravotníctva. Všetky úkony jednoducho nebudeme môcť hradiť z verejných peňazí, bude treba vyčleniť nejaký ich počet a za ostatné služby si budú musieť ľudia doplácať z vlastného. Ako je to aj inde vo svete. No a druhá, bude treba akceptovať, že miera náhrady mzdy, ktorú štát vypláca penzistovi vo forme dôchodku, bude neustále klesať. Môže sa stať, že napokon budú všetci dôchodcovia plošne dostávať v starobe z verejných zdrojov rovnakú dávku, napríklad vo Veľkej Británii je to už dnes nejakých 600 libier (asi 740 eur) mesačne. A zvyšok príjmu si budú musieť ešte počas aktívneho života zabezpečiť inak, napríklad cez súkromné poisťovacie spoločnosti. Štát by ich k tomu mal čo najviac motivovať.