Aj keď sa priamo nevrátil k svojmu volebnému programu, uviedol, aké si podľa neho Slovensko všetci želajú. Má ísť o krajinu, kde má právo na slušný život každý občan, krajinu ekonomicky úspešnú a sociálne spravodlivú a krajinu, v ktorej sú slušnosť a morálka skutočnými hodnotami.
„Ako prezident budem klásť otázky v mene občanov, v mene svojom, v mene toho, aby sa problémy skutočne riešili. Som presvedčený, že toto je významná povinnosť a úloha prezidenta: počúvať ľudí a pýtať sa v ich mene. Klásť otázky, hľadať poctivé odpovede a povzbudzovať riešenia,“ vravel prezident v budove Slovenskej filharmónie, kde sa inauguračná slávnosť uskutočnila. Jeho asi dvadsaťminútový prejav bol prerušený iba raz krátkym potleskom. Otázky chce nový prezident klásť členom vlády, poslancom parlamentu, inštitúciám a úradom zodpovedným za systém spravodlivosti.
Na slávnostnom akte bol okrem končiaceho prezidenta Ivana Gašparoviča aj jeho predchodca Rudolf Schuster, Michal Kováč sa ospravedlnil, na ekumenickej bohoslužbe, ktorá sa konala neskôr, sa zúčastnil. Prítomní boli aj premiér Robert Fico, členovia vlády, zákonodarný zbor. Na inaugurácii Andreja Kisku sa v nedeľu nezúčastnila ani jedna hlava štátu zo zahraničia, krajiny zastupovali veľvyslanci.
Politický analytik Ján Baránek si v prejave Kisku všimol prvky solidarity, keď hovoril, že bohatí majú povinnosť pomáhať chudobným, ktorí nemali príležitosti. „Prejav bol osobnejší a viac zameraný na konkrétneho človeka. Bol možno menej politický a viac zameraný na reálny život. Bolo tam cítiť rozdiel medzi politikom a človekom, ktorý príde z podnikateľskej praxe,“ zhodnotil analytik. Neodvážil by sa však teraz povedať, akou hlavou štátu Kiska bude. „To zistíme o rok, dva, či tieto svoje myšlienky v prejave začne aj napĺňať. Jeden obed pre bezdomovcov to nerieši,“ poznamenal Baránek. A čo mu v prejave hlavy štátu chýbalo? „Keď hovoril, že ľudia by si mali dávať veľké ciele, tak mi chýbal jeho veľký cieľ.“
Politológ Michal Horský zhodnotil nástupnícky prejav Kisku ako štátnický a vyvážený. „Vyhol sa v ňom všetkým konkrétnostiam, ktoré často používal v kampani, a namiesto toho rozvinul zásadné otázky svojho pôsobenia v úrade,“ uviedol Horský. Otvorené je, ako sa vyvinie vzťah prezidenta s vládnou mocou a parlamentom. Podľa Kisku medzi politikmi by nemalo byť miesto na osobné vojny alebo nepriateľstvo. „Ako prezident sa pokúsim v tomto duchu vytvoriť vzťahy s vládou, s parlamentom a s politickými stranami,“ podotkol.
Sociológ Pavel Haulík však túto úlohu nevidí ako jednoduchú. „Napätia a konflikty sú veľmi pravdepodobné. Zdá sa, že pán prezident bude trošku inak orientovaný ako vláda a je očakávané, že napriek všetkým snahám sa medzi nimi iskriť bude,“ usúdil sociológ.
Podľa politológa Horského prvou skúškou vzťahu prezidenta a vládnej väčšiny bude oblasť justície. Kiska sa chystá už v stredu zaujať stanovisko práve k téme justície. Jednou z jeho nových úloh bude vymenovanie sudcov Ústavného súdu. Parlament zvolil šiestich kandidátov na ústavných sudcov. Ide o sudkyňu Najvyššieho súdu Janu Baricovú, krajského sudcu Jána Bernáta, notára Miroslava Ďuriša, predsedníčku Okresného súdu Bratislava I Evu Fulcovú, predsedu Krajského súdu v Košiciach Imricha Volkaia a šéfa senátu Krajského súdu v Košiciach Juraja Sopoligu. Kiska má teraz z týchto šiestich kandidátov vybrať troch a vymenovať ich za ústavných sudcov na nasledujúcich 12 rokov. Už 4. júla sa totiž končí funkčné obdobie ústavným sudcom Jánovi Lubymu, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Auxtovi.
V politickom zákulisí sa hovorí o tom, že by prezidentovi nemuseli vyhovovať navrhnutí kandidáti, ktorých zvolil Smer, a vyžiadal by si od parlamentu nových kandidátov. Ústavný právnik Peter Kresák si myslí, že ak prezident použije výklad Ústavného súdu, ktorý dal v súvislosti s generálnym prokurátorom, tak si to vie predstaviť. „Ak bude mať prezident dôvody, tak áno,“ uviedol Kresák. Nevylúčil tiež, že prezident môže vymenovať len jedného či dvoch ústavných sudcov, nie však všetkých troch.
Zmeny sa dotknú aj členov Súdnej rady, ktorú čaká voľba nového predsedu Najvyššieho súdu. Andrej Kiska už avizoval, že vymení nominantov Prezidentského paláca v rade. Neisté by tak podľa informácií Pravdy mohli byť pozície sudkyne Gabriely Šimonovej, prorektorky Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Márie Bujňákovej a bývalého podpredsedu Ústavného súdu a poradcu premiéra Roberta Fica Eduarda Bárányho.
Otázkou je, či prezident Kiska nájde úplne spoločnú reč s vládou premiéra Fica v oblasti zahraničnej politiky. Vo svojom volebnom programe tvrdil, že „rešpekt dosiahneme, keď ľudské práva postavíme pred ekonomické záujmy“. Premiér Fico pritom záujmy Slovenska akcentoval v prípade ekonomických sankcií proti Rusku v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Podľa premiéra by sankcie výrazne poškodili slovenskú ekonomiku. Kiska včera v prejave upokojoval, že je pripravený „v spolupráci s vládou, premiérom, ministrom zahraničných vecí a celou slovenskou diplomaciou presadzovať záujmy Slovenska v kontinuite doterajších vlád po roku 1998“.