Posilniť ochranu zdravotníkov plánovali predstavitelia hnutia NOVA Jana Žitňanská a Daniel Lipšic v novele zákona o zdravotnej starostlivosti. Ich názor však nezdieľajú všetci zákonodarcovia, väčšina z nich takúto zmenu nepodporila.
Vyhrážanie sa usmrtením, ublíženie na zdraví či spôsobenie malej škody zdravotníkovi počas poskytovania zdravotnej starostlivosti malo byť podľa navrhovateľov klasifikované ako trestný čin spáchaný voči chránenej osobe. „V súčasnosti zdravotnícki pracovníci nemajú štatút verejného činiteľa a pri výkone svojej činnosti sú často vystavení násilným útokom,“ konštatovali navrhovatelia. Podotýkali pritom, že zdravotníci nemôžu odmietnuť ošetriť ani pacientov s agresívnymi sklonmi, prípadne takých, ktorí sú pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Podľa predkladateľov mal návrh novely prispieť k bezpečnosti zdravotníckych pracovníkov pri výkone ich povolania a v konečnom dôsledku aj k zlepšeniu prostredia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Hnutiu neprešla v parlamente ani ďalšia navrhovaná zmena týkajúca sa zdravotníkov. V zákone o dani z príjmov chceli ukotviť možnosť, aby si lekári, ktorí sú zamestnancami, mohli znížiť základ dane o sumu vynaloženú na vzdelávanie vrátane špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a sústavného vzdelávania. Lipšic poukazoval na to, že takúto možnosť majú v súčasnosti len lekári, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami. „Mladí lekári zväčša nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu ich vzdelávania, čo je aj podstatným dôvodom ich migrácie do zahraničia. Dôsledkom tejto migrácie je zhoršujúca sa veková štruktúra slovenských lekárov, a to najmä v nemocniciach,“ uviedol Lipšic ako jeden z hlavných dôvodov predloženého návrhu.
Do tretice nenašiel podporu v NR SR ani tretí návrh z dielne hnutia, ktorým chcelo ustanoviť arbitra sporov medzi zdravotnými poisťovňami (ZP) a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vo veci platieb za výkony. Ako tvrdili Žitňanská s Lipšicom, tieto vzťahy sú v legislatíve nedostatočne upravené. Navrhovali preto, aby ako poskytovatelia tak aj ZP mali právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o preskúmanie, či poskytnutá zdravotná starostlivosť bola oprávnená, prípadne či išlo o neodkladnú starostlivosť. Obrátiť by sa na úrad mohli aj pre výšku úhrady. „Rozhodnutia zdravotných poisťovní boli doteraz konečné a poskytovatelia nemali možnosť namietať svojvoľné rozhodnutia poisťovní,“ uvádzali v odôvodnení navrhovatelia. Zmeny chceli zapracovať do zákona o zdravotných poisťovniach.
Poslanci neposunuli do druhého čítania ani návrh novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Predstavitelia hnutia NOVA navrhovali, aby výšku príspevku na opatrovanie neovplyvňovala návšteva školy ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom. Taktiež chceli zvýšiť príspevok na opatrovanie nezaopatreného ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa v prípade, ak opatrovateľ nemá vlastný príjem, a to zo súčasných 49,80 eura na 100 eur .
Uhliarik neuspel so zmenami pre veľkodistribútorov liekov
Poslancovi Ivanovi Uhliarikovi (KDH) sa nepodarilo presadiť obmedzenia pre držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov, parlament jeho návrh neposunul do druhého čítania. Uhliarik chcel upraviť povinnosti pre veľkodistribútorov liekov tak, aby mohli odoberať lieky iba od iných držiteľov povolenia, od výrobcov a vrátené lekárňou, ktoré jej sami dodali. Ako tvrdil predkladateľ, cieľom jeho návrhu bolo predísť nedostatku zásob liekov v lekárňach, a to z dôvodu ich predaja do iných krajín. Podľa Uhliarika sa totiž v súčasnosti stáva, že pacient čaká na svoj liek aj týždeň, niekedy i dlhšie. „V mnohých, predovšetkým vo verejných lekárňach, údajne až v polovici, však skupujú vybrané druhy liekov distribučné firmy a predávajú ich do zahraničia,“ uviedol poslanec KDH.
Uhliarik svojím návrhom chcel zaviesť aj povinnosť pre osoby, ktoré sú oprávnené vydávať humánne lieky alebo sprostredkovať ich nákup a predaj, viesť dokumentáciu o každej dodávke lieku, ktorá umožní sledovanie cesty distribúcie lieku. Prevádzkovateľ lekárne, ktorý je zároveň držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, mal mať zase povinnosť pri kupovaní liekov oznámiť distribútorovi, či liek kupuje ako prevádzkovateľ lekárne alebo ako distribútor. „Tento návrh pomôže zvýšiť zásoby liekov na Slovensku,“ konštatoval Uhliarik.
Nové povinnosti navrhoval v novele zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.