Prímerie malo len 18 dní. Kiska už je v spore s Paškom

Výsledkom je, že Ústavný súd bude do roku 2016 fungovať bez dvoch sudcov, čím sa rozhodovanie tejto inštitúcie, ktoré už dnes trvá aj niekoľko rokov, ešte predĺži. Predseda parlamentu Pavol Paška totiž v reakcii na Kiskovo rozhodnutie oznámil, že nemieni vyhovieť žiadosti a voľby nových kandidátov na ústavných sudcov v Národnej rade nevyhlási.

Kiska vybral zo šiestich kandidátov len sudkyňu Najvyššieho súdu Janu Baricovú. Tá je nominantkou bývalého predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Zároveň vyzval Pašku, aby vyhlásil novú voľbu štyroch kandidátov na sudcov. Nič také sa však Paška nechystá urobiť. Dokonca Kiskovo rozhodnutie označil za nenaplnenie ústavy, podľa ktorej má hlava štátu konať tak, aby zabezpečila riadny chod ústavných orgánov vrátane Ústavného súdu. V piatok sa totiž končí funkčné obdobie trom sudcom Ústavného súdu.

Prezident vyhlásil, že sa rozhodoval na základe osobného rozhovoru i odporúčaní právnických autorít. „Urobil som všetko podľa vlastného svedomia a vedomia a za svojím rozhodnutím si stojím,“ zdôraznil Kiska. Naopak, Paška tvrdí, že parlament postupoval v súlade so zákonom a s ústavou. „Rešpektujem pána prezidenta a jeho pohľad, ale on musí rešpektovať zákonodarný zbor. Národná rada postupovala v súlade s ústavou,“ upozornil Paška.

Predseda parlamentu tiež spochybnil vytvorenie poradného orgánu. Podľa Pašku ústava nikde nehovorí o tom, že by hlava štátu mala zriaďovať komisie, ktoré by mali niekoho preverovať. Pripomenul, že všetci kandidáti spĺňali zákonom stanovené požiadavky na ústavných sudcov. „Ústava nehovorí o vhodnosti alebo nevhodnosti kandidátov,“ upozornil predseda parlamentu. Národná rada podľa jeho slov striktne podľa ústavy zvolila kandidátov, ktorých tajnú voľbu a zákonom stanovenú odbornú spôsobilosť nikto nespochybnil.

Názory odborníkov na Kiskov krok sa rozchádzajú. Do argumentácií sa znovu vracia krok bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý odmietol vymenovať za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Časť právnikov si myslí, že je to identická situácia, a časť s týmto názorom nesúhlasí. Samotný akt Gašparoviča vyvolal pobúrenie súčasnej opozície. S Kiskovým stredajším rozhodnutím o nevymenovaní kandidátov na sudcov však, naopak, opozícia súhlasila.

Prezidentov poradca Ján Mazák považuje prezidentov postoj za ústavný. „Prezident republiky je podľa ústavy povinný dbať na riadny chod ústavných orgánov vrátane Ústavného súdu. Výklad tejto povinnosti prijatý Ústavným súdom v prípade Čentéš podčiarkol význam tejto povinnosti a dodal k tomuto aj pevné kritériá,“ upozornil bývalý predseda Ústavného súdu. Mazák tvrdí, že tieto kritériá prezident republiky povinne uplatnil aj pri výbere sudcov Ústavného súdu. Podľa Mazáka to znamená, že kým Národná rada nenavrhne takých kandidátov, ktorých výber umožní prezidentovi náležite dbať na riadny chod Ústavného súdu, dovtedy Ústavný súd bude mať o dvoch sudcov menej.

Opak si myslí bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány, poradca premiéra Roberta Fica. „Myslím si, že prezident prišiel protiústavným spôsobom k protiústavnému rozhodnutiu. Vytvoril si totiž ďalší orgán, ktorého slovo bolo pre neho kľúčové,“ reagoval na Kiskovo rozhodnutie Bárány. Podľa neho môže mať prezident poradcov a konzultovať, čo chce a s kým chce. Za problém považuje, že si vytvoril osobitný orgán. Nesúhlasí s tým, že sa táto situácia porovnáva s nevymenovaním Čentéša za generálneho prokurátora, na ktoré mal podľa neho bývalý prezident Ivan Gašparovič právo. „Národná rada totiž podávala návrh len na jedného kandidáta, nie na troch ako teraz. V prípade ústavných sudcov však ústava jasne uvádza, že z dvojnásobného počtu kandidátov má prezident troch vymenovať. Je v tom rozdiel,“ upozorňuje Bárány.

Ústavný právnik Marián Giba hovorí, že na tom, ako to funguje, netreba nič meniť. „Kandidátov navrhuje parlament a musí si ich preveriť. Vymenúva ich prezident a takisto musí k výberu pristupovať zodpovedne. To, že predstupujú pred viacero komisií, nie je problém,“ myslí si Giba.

Ústavný súd, ktorý čakajú v letných mesiacoch každoročné justičné prázdniny, by dvaja chýbajúci sudcovia nemali znefunkčniť. Neobsadené zostanú dva zo štyroch senátov Ústavného súdu. Plénum bude funkčné, hoci po 4. júli budú na súde chýbať dvaja z 13 sudcov. Chýbajúci sudcovia však budú znamenať, že súd bude o tisíckach sťažností občanov či o ústavnosti zákonov rozhodovať ešte dlhšie ako dnes. O tom, ako sa zmení rozvrh práce na súde, bude rozhodovať plénum. „Rozvrh práce patrí do právomoci pléna Ústavného súdu. Pani predsedníčka nebude o možných scenároch rozhodovať sama,“ reagovala Martina Demčáková z Ústavného súdu.

Prezident odmietol piatich zo šiestich kandidátov, ktorých poslanci Smeru zvolili v máji za kandidátov na ústavných sudcov. Kritériá, ktoré stanovil prezident a jeho poradný výbor, splnila podľa Kisku iba sudkyňa Najvyššieho súdu Jana Baricová. U sudcov Krajského súdu v Nitre Jána Bernáta, notára a externého vysokoškolského pedagóga Miroslava Duriša, predsedníčky Okresného súdu Bratislava I Evy Fulcovej, predsedu Krajského súdu v Košiciach Imricha Volkaia a sudcu Krajského súdu v Košiciach Juraja Sopoligu dospel prezident k záveru, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu Ústavného súdu. "Nie sú mi známe výsledky sústavnej práce, ktoré by dokazovali ich ozajstný záujem stať sa najvyššími sudcami tejto krajiny,“ uviedol prezident dôvody, prečo ich odmietol. O odmietnutých kandidátoch prezident uviedol, že u nich nespochybňuje ich odbornosť v prípade postov, ktoré v súčasnosti zastávajú.

Agentúrnu správu nahradil autorský článok