Časť opozície napadne vzdelanostný cenzus starostov

Niektorí opoziční poslanci chcú vzdelanostný cenzus pre starostov a primátorov napadnúť na Ústavnom súde SR.

parlament, poslanci
Ilustračné foto.
Autor:

Zároveň požiadajú, aby Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona, pretože na jeseň budú komunálne voľby. Návrh podporujú viacerí nezaradení poslanci, poslanci Mosta-Híd, SaS a OĽaNO. Podpisov už majú dostatok. Ako povedal dnes na tlačovej besede nezaradený poslanec Daniel Lipšic, zavádzanie cenzov je v zásade posunom 100 rokov dozadu.

Lipšic priznáva, že sú obce a mestá, kde starostovia a primátori ich riadenie nezvládajú. Demokracia je však podľa neho postavená na princípe, že väčšina rozhoduje. „Väčšina si zvolí koho považuje za najvhodnejšieho. Neznamená to, že väčšina si zvolí najlepšieho. Preto pokus obmedziť pasívne volebné právo je nedemokratickým a protiústavným obmedzením,“ vyhlásil.

Ak starostovia obcí zlyhávajú pri plnení základných úloh samosprávy, a to aj pre nedostatočné vzdelanie, treba podľa Lipšica dať takéto obce do režimu nútenej správy. Upozornil, že je možné aj rozšíriť podmienky nútenej správy. Na rozdiel od vzdelanostného cenzu je podľa neho podmienka veku v zákonoch prípustná, pretože vekový cenzus je súčasťou pri každých voľbách. „Vekový cenzus naplní každý tým, že uplynie čas,“ konštatoval. Lipšic tiež upozornil, že napríklad kandidáti na župana, poslancov NR SR či Európskeho parlamentu musia mať len základné vzdelanie.

Vzdelanostný cenzus podľa Martvoňa ústave neodporuje

Podmienka aspoň stredného vzdelanie pre starostov a primátorov podľa poslanca Národnej rady SR za Smer Antona Martvoňa ústave neodporuje. Martvoň spolu so straníckymi kolegami Dušanom Bublavým a Ľubomírom Petrákom zakotvili vzdelanostný cenzus pre starostov do novely zákona o obecnom zriadení. „Sme toho názoru, že keďže starosta je orgán obce a zároveň aj jej funkcionár, tak na zastávanie tejto funkcie a orgánu obce by mali byť minimálne vzdelanostné podmienky podobne, ako to je pri zastávaní funkcií v štátnej správe,“ vysvetlil Martvoň. Keď v štátnej správe prístup k funkciám a k zastávaniu pozícií vedúcich orgánov môže byť podmienený požiadavkou minimálneho vzdelania, tak v tom Martvoň nevidí problém ani pri obciach a mestách.

Poslanec za Smer argumentuje aj nálezom ústavného súdu, ktorý už obdobnú situáciu riešil a uviedol, že pri hodnotení ústavnosti alebo neústavnosti treba brať do úvahy tieto aspekty: „či objektívne existuje legitímny verejný záujem na obmedzení pasívneho volebného práva, či zákonom upravené obmedzenie pasívneho volebného práva je naozaj nevyhnutné so zameraním na realizáciu verejného záujmu, a či existuje priama príčinná súvislosť medzi verejným záujmom a potrebou zákonného obmedzenia pasívneho volebného práva.“ Keď starosta rozhoduje o živote, zdraví, o hospodárení s veľkým majetkom, dokonca musí plniť úlohy v rámci civilnej ochrany, tak je to podľa Martvoňa vždy vo verejnom záujme.

Člen ústavnoprávneho výboru zároveň pripomína, že občania majú právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách, školský zákon ustanovuje povinnú školskú dochádzku, o zavedení najnižšieho dosiahnutého vzdelania ako podmienky na výkon funkcie starostu obce teda nemožno hovoriť ako o diskriminačnej a protiústavnej. „Každý má možnosť bezplatne a bez obmedzenia splniť tento predpoklad výkonu funkcie starostu,“ vraví Martvoň.

Na základe odhadov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) je obciam a mestám v SR zverených cca vyše 4 000 kompetencií a len v roku 2014 odídu zo štátneho rozpočtu SR do rozpočtu obcí a miest dotácie vo výške 674 200 604 eur. „O tom všetkom budú v mnohých prípadoch rozhodovať aj starostovia obcí a primátori miest, a preto si myslím, že je viac ako nevyhnutné, aby starosta vedel čítať a písať a mal aspoň minimálne stredné vzdelanie,“ dodal Martvoň. Aj obyvatelia obce podľa neho majú právo na riadny výkon samosprávy a osoba, ktorá nie je gramotná, nie je dostatočnou garanciou pre plnenie úloh samosprávy.

Zákon môže podľa Poliačika diskriminovať Rómov

Martin Poliačik zo SaS upozornil, že zákon má zabrániť, aby starostom bol príslušník rómskeho etnika. „To treba jednoznačne pomenovať a odsúdiť,“ vyhlásil. Poliačika zaráža, že také podanie na ústavný súd nedáva Smer, keďže aj minister vnútra Robert Kaliňák vníma vzdelanostný cenzus ako protiústavný. Podľa Kaliňáka môže byť novela, ktorá prikazuje, aby kandidáti na starostov a primátorov mali ukončené stredoškolské vzdelanie, v rozpore s právom byť volený.

„Je to však ústavný súd, kto na toto musí dať definitívnu odpoveď,“ povedal v júni. Aj vysoká podpora, ktorú mal návrh v parlamente, ukazuje podľa Kaliňáka na závažnosť tejto problematiky. Ohlas podľa neho vyvolala aj u širokej verejnosti. Preto bude dôležité počkať na definitívny výrok ústavného súdu, ktorý túto dilemu vyrieši.

Starostovia a primátori by mali mať ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslancov Smeru Dušana Bublavého, Ľubomíra Petráka a Antona Martvoňa, ktorý v júni spolu s volebnými kódexmi schválil parlament. „Predpokladom na výkon funkcie starostu je získanie aspoň stredného vzdelania,“ uvádza sa v návrhu. Vzdelanostné minimum sa bude týkať starostov a primátorov už v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách.

Pozmeňujúci návrh zavádza povinnosť kandidáta preukázať, že spĺňal predpoklady pre výkon funkcie, o ktorú sa uchádza. Pri registrácii bude musieť predložiť kópiu dokladu o získanom vzdelaní, minimálnym požadovaným vzdelaním bude stredné vzdelanie. Dokladom o získanom strednom vzdelaní je podľa školského zákona vysvedčenie o záverečnej skúške alebo výučný list.

Požiadavku minimálne stredného vzdelania pre kandidátov na starostu alebo primátora navrhol ešte pred Smerom predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Zajac. Funkcia starostu je podľa neho výkonnou funkciou, v ktorej rozhoduje o verejných financiách.

Takáto funkcia vyžaduje aspoň základné vedomosti o organizačnej a riadiacej práci, ako aj o finančnom hospodárení. Obce a ich štatutári, primátori a starostovia majú taktiež významné kompetencie, ktoré na nich previedol štát. Podľa neho negramotní starostovia, ktorí nevedia podpísať príkazy na úhradu alebo prečítať zápisnice zo zastupiteľstiev, nemajú vo funkciách čo robiť.

Súvisiace články:

basternak, tupeho ul., policia

Vyhne sa Bašternák trestu?

22.03.2017 20:00

Bratislavský podnikateľ Ladislav Bašternák, ktorého vyšetrovateľ obvinil z neodvedenia dane a poistného, sa môže vyhnúť trestu.

ustavny sud, sudcovia

Ústavný súd zrušil obmedzenie práva voliť pre zločincov

22.03.2017 19:31

Za protiústavné označil Ústavný súd ustanovenia zákona, ktoré neumožňujú voliť odsúdeným za závažné trestné činy a osobám zbaveným spôsobilosti na právne úkony.

spolocna foto studentov  ktori ziskali stipendia

Vzdelanie ako dobrý štart do života. Domováci si prevzali štipendiá

22.03.2017 18:00

Vyše 50 mladých ľudí z detských domovov či sociálne slabších rodín si prevzalo finančnú podporu. Vzdelanie totiž považujú za dôležitý štart do života.

Basketbalový klub Petržalka

Basketbalový klub Petržalka

23.03.2017 00:26

BK Petržalka - OZ, cieľom klubu je viesť deti a mládež k pravidelnému športu. Máme cca 60 dievčat, vek 8-16 rokov v mládežníckych družstvách a prípravkách v Petržalke

Tobias Ellwood

Londýn má nového hrdinu. Britský politik zachraňoval zraneného policajta

22.03.2017 21:32

Britský tajomník pre záležitosti Blízkeho východu Tobias Ellwood zasahoval pri záchrane zraneného policajta.

Rex Tillerson

USA vyzvali spojencov na zintenzívnenie boja proti IS

22.03.2017 21:17

Tillerson vyzval členov medzinárodnej koalície, ktorá bojuje proti IS na území Iraku a Sýrie, aby vo vyššej miere prispeli k úsiliu o porazenie tejto skupiny.

Útok v Londýne,

Svet reaguje na útok v Londýne: Terorizmus je absolútne zlo

22.03.2017 20:04

Poprední svetoví politici vyjadrili, po zrejmom teroristickom útoku v Londýne, Británii podporu a solidaritu.