Časť opozície napadne vzdelanostný cenzus starostov

Niektorí opoziční poslanci chcú vzdelanostný cenzus pre starostov a primátorov napadnúť na Ústavnom súde SR.

03.07.2014 11:14 , aktualizované: 18:03
parlament, poslanci Foto:
Ilustračné foto.
debata (13)

Zároveň požiadajú, aby Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona, pretože na jeseň budú komunálne voľby. Návrh podporujú viacerí nezaradení poslanci, poslanci Mosta-Híd, SaS a OĽaNO. Podpisov už majú dostatok. Ako povedal dnes na tlačovej besede nezaradený poslanec Daniel Lipšic, zavádzanie cenzov je v zásade posunom 100 rokov dozadu.

Lipšic priznáva, že sú obce a mestá, kde starostovia a primátori ich riadenie nezvládajú. Demokracia je však podľa neho postavená na princípe, že väčšina rozhoduje. „Väčšina si zvolí koho považuje za najvhodnejšieho. Neznamená to, že väčšina si zvolí najlepšieho. Preto pokus obmedziť pasívne volebné právo je nedemokratickým a protiústavným obmedzením,“ vyhlásil.

Ak starostovia obcí zlyhávajú pri plnení základných úloh samosprávy, a to aj pre nedostatočné vzdelanie, treba podľa Lipšica dať takéto obce do režimu nútenej správy. Upozornil, že je možné aj rozšíriť podmienky nútenej správy. Na rozdiel od vzdelanostného cenzu je podľa neho podmienka veku v zákonoch prípustná, pretože vekový cenzus je súčasťou pri každých voľbách. „Vekový cenzus naplní každý tým, že uplynie čas,“ konštatoval. Lipšic tiež upozornil, že napríklad kandidáti na župana, poslancov NR SR či Európskeho parlamentu musia mať len základné vzdelanie.

Vzdelanostný cenzus podľa Martvoňa ústave neodporuje

Podmienka aspoň stredného vzdelanie pre starostov a primátorov podľa poslanca Národnej rady SR za Smer Antona Martvoňa ústave neodporuje. Martvoň spolu so straníckymi kolegami Dušanom Bublavým a Ľubomírom Petrákom zakotvili vzdelanostný cenzus pre starostov do novely zákona o obecnom zriadení. „Sme toho názoru, že keďže starosta je orgán obce a zároveň aj jej funkcionár, tak na zastávanie tejto funkcie a orgánu obce by mali byť minimálne vzdelanostné podmienky podobne, ako to je pri zastávaní funkcií v štátnej správe,“ vysvetlil Martvoň. Keď v štátnej správe prístup k funkciám a k zastávaniu pozícií vedúcich orgánov môže byť podmienený požiadavkou minimálneho vzdelania, tak v tom Martvoň nevidí problém ani pri obciach a mestách.

Poslanec za Smer argumentuje aj nálezom ústavného súdu, ktorý už obdobnú situáciu riešil a uviedol, že pri hodnotení ústavnosti alebo neústavnosti treba brať do úvahy tieto aspekty: „či objektívne existuje legitímny verejný záujem na obmedzení pasívneho volebného práva, či zákonom upravené obmedzenie pasívneho volebného práva je naozaj nevyhnutné so zameraním na realizáciu verejného záujmu, a či existuje priama príčinná súvislosť medzi verejným záujmom a potrebou zákonného obmedzenia pasívneho volebného práva.“ Keď starosta rozhoduje o živote, zdraví, o hospodárení s veľkým majetkom, dokonca musí plniť úlohy v rámci civilnej ochrany, tak je to podľa Martvoňa vždy vo verejnom záujme.

Člen ústavnoprávneho výboru zároveň pripomína, že občania majú právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách, školský zákon ustanovuje povinnú školskú dochádzku, o zavedení najnižšieho dosiahnutého vzdelania ako podmienky na výkon funkcie starostu obce teda nemožno hovoriť ako o diskriminačnej a protiústavnej. „Každý má možnosť bezplatne a bez obmedzenia splniť tento predpoklad výkonu funkcie starostu,“ vraví Martvoň.

Na základe odhadov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) je obciam a mestám v SR zverených cca vyše 4 000 kompetencií a len v roku 2014 odídu zo štátneho rozpočtu SR do rozpočtu obcí a miest dotácie vo výške 674 200 604 eur. „O tom všetkom budú v mnohých prípadoch rozhodovať aj starostovia obcí a primátori miest, a preto si myslím, že je viac ako nevyhnutné, aby starosta vedel čítať a písať a mal aspoň minimálne stredné vzdelanie,“ dodal Martvoň. Aj obyvatelia obce podľa neho majú právo na riadny výkon samosprávy a osoba, ktorá nie je gramotná, nie je dostatočnou garanciou pre plnenie úloh samosprávy.

Zákon môže podľa Poliačika diskriminovať Rómov

Martin Poliačik zo SaS upozornil, že zákon má zabrániť, aby starostom bol príslušník rómskeho etnika. „To treba jednoznačne pomenovať a odsúdiť,“ vyhlásil. Poliačika zaráža, že také podanie na ústavný súd nedáva Smer, keďže aj minister vnútra Robert Kaliňák vníma vzdelanostný cenzus ako protiústavný. Podľa Kaliňáka môže byť novela, ktorá prikazuje, aby kandidáti na starostov a primátorov mali ukončené stredoškolské vzdelanie, v rozpore s právom byť volený.

„Je to však ústavný súd, kto na toto musí dať definitívnu odpoveď,“ povedal v júni. Aj vysoká podpora, ktorú mal návrh v parlamente, ukazuje podľa Kaliňáka na závažnosť tejto problematiky. Ohlas podľa neho vyvolala aj u širokej verejnosti. Preto bude dôležité počkať na definitívny výrok ústavného súdu, ktorý túto dilemu vyrieši.

Starostovia a primátori by mali mať ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslancov Smeru Dušana Bublavého, Ľubomíra Petráka a Antona Martvoňa, ktorý v júni spolu s volebnými kódexmi schválil parlament. „Predpokladom na výkon funkcie starostu je získanie aspoň stredného vzdelania,“ uvádza sa v návrhu. Vzdelanostné minimum sa bude týkať starostov a primátorov už v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách.

Pozmeňujúci návrh zavádza povinnosť kandidáta preukázať, že spĺňal predpoklady pre výkon funkcie, o ktorú sa uchádza. Pri registrácii bude musieť predložiť kópiu dokladu o získanom vzdelaní, minimálnym požadovaným vzdelaním bude stredné vzdelanie. Dokladom o získanom strednom vzdelaní je podľa školského zákona vysvedčenie o záverečnej skúške alebo výučný list.

Požiadavku minimálne stredného vzdelania pre kandidátov na starostu alebo primátora navrhol ešte pred Smerom predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Zajac. Funkcia starostu je podľa neho výkonnou funkciou, v ktorej rozhoduje o verejných financiách.

Takáto funkcia vyžaduje aspoň základné vedomosti o organizačnej a riadiacej práci, ako aj o finančnom hospodárení. Obce a ich štatutári, primátori a starostovia majú taktiež významné kompetencie, ktoré na nich previedol štát. Podľa neho negramotní starostovia, ktorí nevedia podpísať príkazy na úhradu alebo prečítať zápisnice zo zastupiteľstiev, nemajú vo funkciách čo robiť.

13 debata chyba
Viac na túto tému: #vzdelanie #starosta #opozícia #Daniel Lipšic