Vývoz vody treba zakázať. Urobia to politici?

Smer aj opozícia tvrdia, že sú proti biznisu s vodou, no napriek tomu sa nedokážu dohodnúť. Pritom je to úplne jednoduché. Buď ju jasne zakážu vyvážať v zákone, alebo v ústave. Teraz je len na politikoch, aký model zvolia. Celá verejnosť na to čaká.

Spory o tom, či chce vláda povoliť, alebo zakázať biznis s vodou, vyvolala novela zákona o vodách, o ktorej práve rokuje parlament. Minister životného prostredia Peter Žiga tvrdí, že ňou chce vodu chrániť, opozícia hovorí, že vytvára priestor na cezhraničný obchod s vodou. Podľa nej nasvedčujú tomu ustanovenia v zákone, ktoré hovoria o tom, že vývoz vody môže povoliť len vláda, kto o to môže požiadať a čo musí spĺňať.

Predseda vlády Robert Fico chce dohadom urobiť rázny koniec. V utorok navrhol, že otvorí ústavu a do jej štvrtého článku, ktorý hovorí o nerastnom bohatstve, ide doplniť zákaz predaja vody do zahraničia cez potrubia a cisterny. Jedinou výnimkou zostane len vývoz pri živelnej pohrome ako forma humanitárnej pomoci pre postihnutú krajinu. Rozhodovacie právo si v tomto prípade chce vláda ponechať. Na schválenie ústavy však Smer potrebuje 90 hlasov, teda aj podporu aspoň siedmich opozičných poslancov.

Tí sú síce proti biznisu s vodou, no podľa viacerých z nich by mal byť zákaz súčasťou vodného zákona a nie ústavy. Predseda Mostu – Híd Béla Bugár tvrdí, že prípadnú ústavnú zmenu nepodporí. „Ústava nie je trhací kalendár. Zákaz stačí dať veľmi tvrdo do novely vodného zákona. Čo je to za chorý nápad riešiť všetky problémy cez ústavu?“ pýta sa.

Spôsob, akým vláda odpovedá na protesty verejnosti a opozície, je podľa predsedu SDKÚ Pavla Freša podozrivý. Podľa neho by mal Žiga najprv stiahnuť novelu vodného zákona z parlamentu a nie súčasne predkladať novelu ústavy, ktorá vývoz zakazuje. „Treba stiahnuť zákon, ktorý biznis s vodou povoľuje. To je úplne jednoduché riešenie, predkladateľ to môže kedykoľvek urobiť,“ reaguje. V prípade, že by došlo k stiahnutiu novely, v klube SDKÚ sú ochotní o zmene ústavy diskutovať.

Aj poslanci z hnutia OĽaNO pripúšťajú, že by za zmenu ústavy hlasovali. „Počkáme si na návrh, aké bude jeho presné znenie, a keď bude v tom duchu, ako ho premiér prezentoval, predpokladám, že podpora bude,“ hovorí predseda hnutia Igor Matovič.

Názory kresťanských demokratov k novele ústavy sa však rozchádzajú. Predseda KDH Ján Figeľ pripúšťa, že ak pôjde o serióznu snahu ukotviť zákaz do nášho najvyššieho zákona, je pripravený ho podporiť. Podľa poslanca za KDH Petra Muránskeho je však návrh zbytočný. „Nie je potrebné vymýšľať žiadne ústavné zákony. Stačí, aby minister Žiga prerobil návrh zákona o vode, o ktorom sa práve rokuje v pléne, tak, aby neexistovala možnosť vyvážať vodu do zahraničia,“ hovorí.

Expertovi KDH pre životné prostredie Petrovi Stankovi sa nepozdáva ani definovanie vody ako strategickej suroviny. Podľa neho by bolo vhodné ju určiť ako jednu zo základných zložiek životného prostredia.

Textová formulácia ústavného zákazu zatiaľ nie je jasná, premiér v utorok predstavil len jej obsah: „Nebude možné z územia Slovenskej republiky vyvážať ani pitnú vodu, ani geotermálnu vodu, ani vodu minerálnu,“ vyhlásil Fico.

Vláda sa pri zákaze vývozu odvoláva na dva prípady, keď zaregistrovala pokusy o jej privatizáciu. Prvým bol pokus poľskej spoločnosti o vybudovanie potrubia na odber minerálnej vody z obce Legnava, pri druhom išlo o snahu vyvážať pitnú vodu do Maďarska.

Fico očakáva, že pre definitívny zákaz vývozu vody môžu čeliť námietkam z Európskej komisie, keďže Slovensko je súčasťou Európskej únie, ochrana vody je však prvoradá. Textové znenie ústavy predloží šéf envirorezortu Peter Žiga hneď po tom, čo novela vodného zákona v pôvodnom znení prejde parlamentom v prvom čítaní.

Ústavný právnik Ján Drgonec hovorí, že ústavný zákon má vyššiu váhu, pretože ide o základný zákon štátu. „Okrem toho má aj formálny význam, pretože poslanci potrebujú na schválenie zmeny 90 hlasov, čo sa darí zriedkavejšie než pri vládnom návrhu zákona, kde stačí 76 hlasov,“ vysvetľuje. V tom, či zákaz bude súčasťou ústavy alebo vodného zákona, však z praktického hľadiska rozdiel nie je. Dodáva, že ani Európska únia nedáva väčšiu váhu zákonu, ktorý je ukotvený v ústave.

Podľa Žigu je zmena ústavy nevyhnutná. „V novele vodného zákona sme sa snažili dať vláde možnosť zakázať alebo obmedziť vývoz vody. Opozícia spustila hystériu a strašila ľudí, že vláda chce vodu vyvážať a udeľovať licencie,“ vysvetľuje. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností sa rozhodli zákaz ukotviť v ústave. Podľa Žigu ide o čestný, otvorený a transparentný spôsob, ako jasne dokázať, že vláda chce vodu chrániť aj pre ďalšie generácie. Ak zmenu ústavy schvália, prepracuje aj podmienky v novele vodného zákona tak, aby neboli protichodné.

Premiér a šéf envirorezortu očakávajú, že opozícia ústavnú zmenu podporí. Ak by k tomu nedošlo, nie je isté, či sa rovnaký zákaz dostane aj do vodného zákona. Fico len avizoval, že príslušné ustanovenia vo vodnom zákone dôraznejšie sprísnia. To, akým spôsobom, zatiaľ nie je jasné. Po tom, čo prejde novela vodného zákona prvým čítaním, na jeseň do parlamentu predložia novelu ústavy. V prípade jej schválenia je Žiga pripravený prepracovať aj novelu vodného zákona.

To, prečo sa vláda rozhodla ísť cez zmenu ústavy a nie vodného zákona, nechápu ani ochranári. "Je to šok. Ak to chcú skutočne zakázať, prečo to nezakážu vo vodnom zákone, čo by určite schválili? pýta sa ekologička Martina Paulíková. Podľa nej ide len o politické hry medzi koalíciou a opozíciu a zabúda sa na to najpodstatnejšie. Ochrániť vodu ako prírodné bohatstvo pre ďalšie generácie.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.