Bezplatná antikoncepcia? Na Slovensku je stále tabu

Rada pred niekoľkými dňami adresovala Slovensku takmer 150 odporúčaní. Okrem iných aj rozšíriť dostupnosť modernej antikoncepcie pre všetky ženy. Znamenalo by to, že by ju čiastočne alebo úplne hradili zdravotné poisťovne. Dnes si tabletky ženy kupujú za plné ceny. Antikoncepcia hradená z verejných zdrojov nie je v Európskej únii výnimočná, z 28 krajín ju poisťovne platia v 18.

Podľa mimovládnych organizácií je štát povinný zabezpečiť ženám dostupnosť antikoncepcie vrátane jej úhrady z verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo zahraničných vecí to však vidí inak. „Všetky pripomienky Rady OSN sme akceptovali. Sú však bez právnej záväznosti,“ reagoval hovorca rezortu zahraničných vecí Boris Gandel.

Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť nesúhlasí a trvá na tom, že štát musí zabezpečiť prístup k antikoncepcii. „Táto povinnosť vyplýva z medzinárodných dohovorov OSN, ktoré sú pre Slovensko záväzné a ktoré majú prednosť pred našimi zákonmi. Rada OSN pre ľudské práva Slovensku tieto záväzky len zopakovala, pričom sa na ne aj priamo odvolala. Ak má štát zákon, ktorý úhradu antikoncepcie z verejného zdravotného poistenia zakazuje, dopúšťa sa porušení ľudských práv žien,“ tvrdí Debrecéniová.

Ministerstvo zdravotníctva nad uhrádzaním antikoncepcie z verejných peňazí ani neuvažuje. Podľa neho to nie je aktuálne. „Lieky, ktoré bránia počatiu, nie sú zaradené do zoznamu úradne určených cien ani do zoznamu kategorizovaných liekov. Počatie a tehotenstvo je prirodzený stav, ktorý nemožno označiť za chorobný,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Martina Šoltésová. Antikoncepcia je hradená len v prípade, ak môže zabrániť vážnym zdravotným komplikáciám. Inak si ju žena platí sama.

Čo vlastne znamenajú odporúčania Rady OSN pre ľudské práva? Bude štát povinný zabezpečiť úhradu antikoncepcie z verejných peňazí? Advokát hovorí, že ide skôr o morálny záväzok ako o povinnosť. „Štát nie je formálno-právne viazaný obsahom týchto odporúčaní. Mali by byť skôr určitou formou povzbudenia a motivácie, aby dotknuté štáty dosahovali zlepšenia a pokrok pri ochrane ľudských práv v praxi,“ hovorí Martin Baláž, advokát, ktorý sa špecializuje aj na medzinárodné právo.

Na otázku, či by na antikoncepciu našli peniaze, sa tri zdravotné poisťovne vyjadrovať nechceli. Všetky opakovali, že postupujú podľa platnej legislatívy. „Musíme rešpektovať zákon. Ten definuje, ktoré lieky sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia. Preto sa k otázke nemôžeme vyjadriť,“ reagovala PR špecialistka Dôvery Monika Šimunová.

Podľa odhadov užíva antikoncepciu 14 až 20 percent Sloveniek v reprodukčnom veku, čo je 200– až 300-tisíc. Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza, že hormonálnu antikoncepciu bralo v roku 2012 takmer 250-tisíc žien a vnútromaternicovú asi 50-tisíc. Zaujímavosťou je, že počet žien, ktoré sa takto chránia, od roku 2007 plynule klesá. Ide až o 100-tisícový prepad v priebehu piatich rokov.

Lekári sa v názoroch na bezplatnú antikoncepciu rozchádzajú. Kým jedni tvrdia, že žena by mala mať právo rozhodnúť, kedy a koľko detí bude mať, iní upozorňujú na to, že to bude pre štát drahé. „Myslím si, že antikoncepcia by mala byť aspoň čiastočne hradená z verejného poistenia. Aby si ju mohli dovoliť aj ženy z chudobnejších rodín. Stáva sa, že napríklad 15-, 16-ročné dievčatá otehotnejú, čo je veľmi predčasné a často sú frustrované celý život. Bolo by dobré, ak by sme dokázali zabrániť nechceným tehotenstvám, ktoré sa končia napríklad interrupciami,“ hovorí Ján Danko, prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti.

Rovnaký názor má aj Miroslav Borovský, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo. Podľa neho by sme sa nemali tváriť ako pupok sveta a nasledovať zdravotnícke trendy. Smerom na západ je totiž antikoncepcia hradená z verejného zdravotného poistenia. „Nenahovárajme si, že dievčatá prestanú so sexuálnym životom. Berme to ako fakt, status quo. Našou úlohou by mala byť ich ochrana. Aby sa samy mohli rozhodnúť, kedy chcú mať dieťa, kedy sú naň skutočne pripravené,“ upozorňuje Borovský.

S prípadným uhrádzaním antikoncepcie z verejného poistenia nesúhlasí napríklad Rastislav Čop, gynekológ a pôrodník v Prešove. „Naša ekonomika nemá na to, aby uhrádzala ešte aj antikoncepciu. Na trhu sú lacnejšie aj drahšie druhy, neviem si to predstaviť,“ hovorí Čop s tým, že v krajinách, kde sa ochrana prepláca, majú aj vyššie zdravotné odvody. Vyššie náklady by sa podľa neho niekde odrazili a v konečnom dôsledku by ich aj tak zaplatila pacientka.

Otázne je aj to, či by mali lacnejšiu antikoncepciu všetky ženy, alebo iba niektoré skupiny. Hovorí sa najmä o mladých dievčatách alebo ženách zo sociálne slabších rodín. Odborníci by museli vyriešiť, či by existoval finančný limit, do ktorého by antikoncepcia bola uhrádzaná, a či by platil pre všetky jej druhy.

„Ak niekto straší, že chceme rozdávať štrnásťročným dievčatám na ulici antikoncepčné tabletky, nie je to pravda. Treba si však uvedomiť, že aj adolescentky majú právo slobodne sa rozhodovať o svojej sexualite. Prioritou je zabezpečiť dostupnosť antikoncepcie, ak by sa pre ňu rozhodli,“ hovorí Debrecéniová. Poukazuje na to, že ženy, ktoré žijú v chudobe, by sa pomocou dostupnej ochrany mohli vymaniť zo začarovaného kruhu chudoby. S každým ďalším dieťaťom sa im totiž znižuje šanca nájsť si prácu a získať prostriedky na ich plnohodnotný život.

Ich občianske združenie dúfa, že politici na antikoncepciu zmenia v blízkej budúcnosti názor. „Budeme monitorovať situáciu a čakať, že si Slovensko splní svoj medzinárodný záväzok. Veríme, že ho k tomu netreba nútiť,“ uzatvorila Debrecéniová.