Podľa neho s týmito stranami momentálne nie je možné riešiť alternatívu k Smeru. Súhlasil s tým, že neschopnosť Ľudovej platformy dohodnúť sa na spoločnom prezidentskom kandidátovi bola posledným klincom do jej rakvy. Bugár nevedel odhadnúť podobu novej vlády, pretože nie jasné, aké posuny ešte na politickej scéne nastanú. Odmietol však, že by Most-Híd išiel po parlamentných voľbách so Smerom do vlády.
Je opozícia stabilizovaná tak, aby mohla ponúknuť inú alternatívu ako vládna strana Smer?
Nie, nemyslím si to. Momentálne sa nedá hovoriť o tom, že sa už v opozícii rysuje nejaká alternatíva. Sú opozičné strany, ktoré sa snažia okrem kritiky aj niečo navrhnúť, ale zatiaľ sa nedá povedať, že by konkurovali Smeru.
Popularita pravice je v pohybe. Vznikajú nové strany a niektoré, ktoré vznikli po voľbách, sa výraznejšie nepresadili. Ako vnímate situáciu na pravej strane politickej scény?
Treba vidieť viac vecí, ktoré pravicu dokaličili. Nie je to len kauza Gorila. Jediný predseda, ktorý údajne bol v odpočúvanom byte, je Robert Fico. Napriek tomu mu to nepoškodilo a pravici Gorila poškodila. Pravica však dostala najtvrdší úder tým, že padla vláda Ivety Radičovej. Z tohto šoku sa nevedia pravicové strany spamätať. Dokonca začínam negatívne vnímať ďalšiu dohodu ohľadne zmeny ústavy medzi Smerom a KDH.
Pochopil som, že pre nich má klasická rodina cenu, tak sa dohodli so Smerom. Ale teraz chcú pretlačiť novú čiastkovú zmenu kvôli inej zmene a rozhodli sa urobiť z ústavy trhací kalendár. Nová dohoda KDH a Smeru už môže niečo predznačiť, a to je zle. Okrem toho Procházkova strana ešte ani nemá zvolené orgány a program. Ľudia však hľadajú nejakého nového mesiáša, ktorý by vyriešil ich problémy. To znamená, že vlna niečoho nového má na Slovensku stále šancu.
Napriek tomu ani po dvoch rokoch pomery v pravici nie sú v poriadku. Prečo?
Pozrite sa na dianie v jednotlivých stranách napravo od stredu. Skoro každá jedna má vnútorné problémy, rieši pnutia, štiepenia, odchody, príchody. Je jasné, že s týmito stranami momentálne nemôžete riešiť alternatívu k Smeru. O KDH som už hovoril a OĽaNO nie je strana, s nimi nemôžete počítať ako so stabilným činiteľom do žiadnej vlády. Som rád, že Most-Híd momentálne takéto problémy nemá.
Krátko po parlamentných voľbách prišiel projekt Ľudovej platformy strán KDH, SDKÚ a Mostu-Híd, ale nakoniec sa ukázal ako márny.
Bohužiaľ. Do Ľudovej platformy som vkladal veľké nádeje, že môže byť alternatívou k Smeru. Každý vie, že keď sme dostali pozývací list od Fica, aby sme išli rokovať ako tri štandardné strany, trvalo dva dni, kým sme sa rozhodli. Bolo to len preto, že jeden z predsedov potreboval viac času. Tento prípad spomínam preto, lebo bol príznačný pre celé obdobie fungovania platformy. Ak jedna strana brzdí ďalšie dve, tak to nemá význam. Preto sme z platformy vystúpili.
Po prezidentských voľbách bol Most-Híd prvý, ktorý ihneď vystúpil z platformy. Boli prezidentské voľby posledný klinec do rakvy?
Myslím si, že áno. Neinformovali sme o tom, ale trikrát sme sa snažili presvedčiť KDH, že prezidentské preferencie Pavla Hrušovského klesajú, že to nemá význam a výsledok nebude škodiť len samotnému Hrušovskému, ale aj ďalším trom stranám. Ale nedali sa presvedčiť a toto bola posledná kvapka.
Situácia sa teraz javí tak, akoby každá opozičná strana hrala v parlamente sama za seba. Súhlasíte?
Je to tak. Keď sme vystúpili z platformy, povedali sme, že ako občianska strana budeme zastupovať záujmy ľudí a uprednostníme záujem vlastnej strany a potom až ostatných strán. Keďže o konsolidácii nie je s kým hovoriť, tvoríme vlastnú Občiansku víziu Slovenska a veríme, že čím bližšie bude k voľbám, tým viacerých partnerov sa nám podarí presvedčiť o jej opodstatnenosti.
Aj novela ústavy o manželstve a zmenách v justícii bola príkladom samostatného postupu KDH?
Chápem, že pre KDH to z ideologického hľadiska bolo dôležité. Len tá cena bola vysoká. Nakoniec Smer siahol na vykonávacie predpisy o otvorenej justícii a znovu sa bude voliť predseda Najvyššieho súdu tajne. Keby bola voľba šéfa Najvyššieho súdu tajná, Harabin by bol dávno znovu zvolený za predsedu súdu.
Teraz sa chystá druhá novela ústavy z dôvodu ochrany vody. Máte informácie, že KDH sa chystá podporiť túto novelu výmenou za podporu vlastného návrhu, že jeden volený mandát stačí?
Áno, veď poslanec Pavol Zajac sa vyjadril, že si to vedia predstaviť. Toto je zlé. Nikomu zatiaľ nenapadlo kšeftovať s vodou, len sociálna vláda to chce urobiť. Ak dá licencie na obchodovanie s vodou, tak je to o peniazoch. Žiadnu vládu to nikdy nenapadlo. Stačí dať do zákona návrh, že vývoz vody sa zakazuje ako v prípade uránu.
Príde nová vláda a v obyčajnom zákone podmienku zákazu zmení.
Hociktorá budúca vláda, ktorá vykšeftuje 90 hlasov, môže tiež takto získať potrebné hlasy. Keď už, tak potom dajme do ústavy aj to, čo sme naznačili, že cez chránené územie nepôjdu žiadne produktovody. Teda cez Žitný ostrov žiadny ropovod. To je oveľa väčšia ochrana vody.
Ústavný princíp jeden mandát stačí nie je Mostu-Híd sympatický?
Je to nezmysel. Vyhodíme starostov z Národnej rady? Prečo? Vyhoďme aj iných, lekárov, advokátov, poľovníkov. Z každého fachu musí byť v parlamente poslanec, aby upozornil, čo sa robí zle. Súhlasím, že ak má niekto viac mandátov, tak mu jeden plat stačí. Žiadna ďalšia minimálna mzda. Na to však netreba meniť ústavu.
Most-Híd je už na scéne päť rokov. Aké by boli slovensko-maďarské vzťahy bez Mostu-Híd?
Môžem poukázať na napätie, aké bolo pred piatimi rokmi v Národnej rade v slovensko-maďarských vzťahoch. Dokonca s SMK nebola ochotná skoro rok rokovať žiadna partnerská opozičná strana. V momente, ako sa objavil Most, napätie sa znížilo. Na rozdiel od strán, ktorým napätie vyhovuje, my sa snažíme riešiť problémy na Slovensku dialógom. Nehádžeme do éteru citlivé témy ako SMK, ktorá v poslednom čase hovorí o autonómii a nevie povedať, ako má vyzerať. My sme pred rokom povedali, ako si predstavujeme život menšín na Slovensku.
Robert Fico má však dobré vzťahy s vládnym maďarským Fideszom a rovnako aj SMK. Čo na to hovoríte?
Musia mať dobré vzťahy, keď odtiaľ SMK dostáva podporu. Ťažko sa to dokazuje, treba sa pozrieť na to, že niektorí okresní aj krajskí predstavitelia cez rôzne nadácie dostávajú veľké finančné injekcie z Maďarska. Nás to nezaujíma, my máme voličov na Slovensku. Ale čo to je, mať dobré vzťahy? Uzavrieť pakt o neútočení, že nič nebudeme riešiť, sa dá.
Zoberme si však dvojaké štátne občianstvo, je to citlivá téma, a ani sa ho nedotkli. V prípade Ipeľských mostov sme museli vrátiť 10 miliónov eur. Mal to byť spoločný slovensko-maďarský projekt. Posúva sa aj stavba mosta v Komárne. Ani ekonomicky teda nemôžeme povedať, že slovensko-maďarské vzťahy sú také dobré, že to, čo nám ponúka EÚ, okamžite vieme využiť. Politicky je teda ticho, čo je dobré, ale za akú cenu.
Bol váš odchod z SMK daný v prvom rade osobnou animozitou a programové rozdiely boli až na druhom mieste?
Nemyslím si, že osobná animozita hrala nejakú dôležitú úlohu. Miklós Duray začal hovoriť, že mi ako predsedovi SMK pomohol nejaký eštebák. Potom sme mali spoločnú tlačovku s Pálom Csákym, predsedníctvo skritizovalo Duraya a po tlačovke som Csákymu povedal, že začíname spoločnú éru a budeme spolupracovať. Len potom začali vytláčať tých, ktorí mali iné názory. Boli to napríklad rozdiely, ako prezentovať niektoré témy.
Csáky išiel do Maďarska, otvoril tam Benešove dekréty. Výsledkom bolo, že Slota priniesol do parlamentu uznesenie, podľa ktorého sú Benešove dekréty uzavreté. A pritom vieme, že dnes majú niektoré taký dopad, že ľudia, ktorým sa zobrali majetky len na základe národnosti, ich nemôžu dostať naspäť. Dôvodom odchodu boli aj iné názorové rozdiely.
Most-Híd sa chce zmeniť zo strany spolupráce na občiansku stranu. Čo to znamená?
V prvom rade chceme dokázať, že naše témy sú občianske. Dokument Občianska vízia 2016 predstavuje základné body programu, ako chceme vidieť Slovensko o 10 alebo 15 rokov. V poslednom čase to totiž vyzerá tak, akoby politici žili mimo problémov občanov. Samozrejme fakt, že hodnoty, ktoré tvoria občiansku spoločnosť, budú v centre nášho záujmu. Mám na mysli toleranciu, slobodu, spoluprácu a bezpečnosť.
Neoslabí sa teda v Moste agenda práv národnostných menšín?
Nie, veď príslušníci menšín sú tiež občanmi SR. Z parlamentných strán žiadna okrem Mostu nemá menšinový program. To je fakt a my sa tejto téme budeme venovať intenzívne ďalej.
Z poslaneckého klubu strany odišiel Andrej Hrnčiar. On mal byť jedným zo symbolov mostu medzi Slovákmi a Maďarmi, prešiel však do strany Sieť. Mrzí vás to?
Na jednej strane áno, na druhej strane ho chápem. Viem, čo to je, keď na človeka stále útočia. Dostával listy ako András Fazekas. Jeho rodina mala z toho problémy. Myslel si, že v rámci regiónu Martina lepšie presadí Most. Videl však bariéry, pretože každý sa na Most pozeral v prvom rade ako na maďarskú stranu. Nerozišli sme sa zle.
Prišla, naopak, Lucia Žitňanská z SDKÚ. Je náhradníčkou za Hrnčiara?
Keby neodišiel Andrej, Lucia by prišla aj vtedy. Jej príchod je nadviazaný na skutočnosť, že ideme budovať občiansku stranu. V tejto oblasti vidí svoj priestor.
Lucia Žitňanská bola populárnou političkou SDKÚ. Sľubujete si, že pritiahne hlasy SDKÚ do strany?
Sľubujeme si, že pritiahne viac slovenských hlasov.
Má Most blízkeho politického partnera v Maďarsku?
Kto má záujem okrem radikálnych strán, sme ochotní sa stretnúť. Stretli sme sa s bývalým premiérom Gordonom Bajnaiom. Bol zvedavý, ako to tu vidíme. Mali sme dve stretnutia. Fidesz mal tiež záujem o stretnutie, ale potajomky. To však odmietame. Fidesz sa otvorene stretne len s SMK. Povedali sme, že ak majú záujem, potom len oficiálne.
Prečo má Fidesz lepšie vzťahy s SMK?
Tvrdia, že sú ochotní mať normálny vzťah len s etnicky čistou stranou. Toto určite nie. Tí, ktorí podporujú Most, aj Slováci, chcú korektné vzťahy. Nie je to jednoduché, pretože oveľa viac musíme vysvetľovať, ale výsledkom je, že sme prijali taký jazykový zákon, ktorý sa nepodaril ani vtedy, keď SMK mala 20 poslancov. Teraz sa to podarilo s 13 poslancami a medzi nimi boli aj Slováci. Zachránili sme možnosť používať maďarský jazyk v Senci alebo v Rožňave.
Čoskoro budú parlamentné voľby. Je možné odhadnúť novú vládnu zostavu?
Teraz nie. Nevieme, aké posuny ešte budú na politickej scéne.
Išiel by Most-Híd so Smerom do vlády?
Nie. Už to hovorím oficiálne štvrtýkrát.
Nešli by ste ani s partnerskou pravicovou stranou?
Nie. Neviem si predstaviť, že Smer, ktorý dostal možnosť vládnuť sám a ukázať veľkorysosť, robí také kroky v hospodárskej a sociálnej politike, ktoré bude treba opravovať. Ako sa zdá zmeniť to, že vláda získala väčšinu v matke SPP, ale dohoda bola taká, že za päť rokov si SPP zoberie 3 mld. eur pôžičku a z toho sa budú vyplácať dividendy? Podnik je pritom schopný vyprodukovať približne 400 miliónov ročne. Minimálne miliarda bude mínus. Namiesto toho, aby šetrili, zbytočne rozdávajú. Ako sa dá napraviť zmena ústavy o justícii?
Povedia, že to, čo bolo, na to zabudnime. Bol by som rád, keby tu po ďalších voľbách bola vláda pravice. Závisí to od politických strán, ale aj od voličov. Dá sa povedať, že staré strany nechceme. No dobre, ale voliči už vyskúšali nové strany ako ANO či SaS, teraz Nova. Nevieme, čo bude s Procházkovou stranou, čo bude s SDKÚ, s KDH. Neviem, ako sa podarí Mostu-Híd presvedčiť viac občanov. Ešte máme rok a pol.