Potvrdzujú to aj posledné tri prípady z obcí Oborín, Nálepkovo a Dobšiná, kde medzi útočníkmi, ktorí na smrť dobili dvoch mužov a ďalších dvoch zranili železnými tyčami, boli 12– až 17-ročné deti. Príčinu, prečo sa mladí brutálne správajú, vidí psychológ Martin Miler aj v tom, ako vnímame agresivitu. „Jej latka je nastavená vyššie ako kedysi. Už nie sme takí citliví a vnímaví, morálka v spoločnosti po páde komunizmu sa uvoľnila,“ upozorňuje. Máme sa teda začať báť detí?
Veď v partii siedmich výrastkov z Nálepkova, ktorá zmlátila 56-ročného muža len preto, že im nedal cigarety, boli aj traja 12– a 13-roční maloletí, 14– a 15-roční mladiství, už raz súdne trestaný 16-ročný chlapec a dvakrát trestaný 19-ročný. Napadnutý muž na následky zranení o niekoľko dní zomrel. Mladiství, ktorí tento ohavný skutok spáchali, si odsedia nanajvýš polovicu z 10– až 15-ročného trestu. Maloletých pre nízky vek polícia stíhať ani nemôže. Preverovať trestnú zodpovednosť bude len u ich rodičov či zákonných zástupcov.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Malé monštrá.
Či si však tí vážnosť situácie uvedomia, nie je isté. Veď v niektorých prípadoch práve rodičia posielajú kradnúť svoje deti, lebo vedia, že im trest nehrozí. V tomto prípade by už mala zasiahnuť spoločnosť – školy, obce, sociálne úrady, polícia a súdy. Ak sa tento jav nezačne riešiť, môže prerásť do väčšieho nebezpečenstva, ktoré sa už bude dať oveľa ťažšie zastaviť.
Spôsobov, ako predchádzať brutalite u mladých, je podľa sociológa Stanislava Buchtu viacero. „Predovšetkým chýba diagnóza, zmapovať, akej brutality sa dopúšťajú. Potom musí nasledovať terapia a výchovné pôsobenie,“ vysvetľuje. Pri útoku v Nálepkove muselo podľa neho okolie vedieť o neprispôsobivosti útočníkov. Svedčí o tom aj fakt, že medzi nimi bol aj jeden recidivista. „Nestačí, aby im dohovoril starosta. Sú potrebné aj lokálne preventívne akcie zo strany policajtov a sociálnych pracovníkov,“ spresňuje. Situáciu podľa neho komplikuje aj ľahostajnosť okolia, ktoré o problémovom správaní výrastkov často vie, ale preventívne to nerieši.
Podľa Vladimíra Labátha z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského by mala pomoc deťom prichádzať predovšetkým na lokálnej úrovni, čiže v obci. Pracovníci, ktorí sú činní v miestnych sociálnych organizáciách, by podľa neho mali pri rizikovom správaní detí robiť preventívne aktivity, ktoré sú zamerané na konštruktívne trávenie voľného času, dbať by sa malo aj na školské a mimoškolské programy či terénnu sociálnu prácu. „Podstatné je pri tom začať od drobných útokov a priestupkov, ktoré vedú k zhoršovaniu stavu a stupňovaniu agresívnych prejavov,“ spresňuje Labáth.
Upozorňuje však na to, že odborníkov, ktorí s deťmi pracujú, treba vhodne motivovať. „Treba im poskytnúť priestor, dôverovať im, že vedia, ktorým smerom sa uberať, nebrániť inovatívnym postupom a podporovať záujem o riešenie problému priamo v danej lokalite,“ vysvetľuje. Tieto aktivity by podľa neho mala vykonávať skupina odborníkov z rôznych oblastí, ako sú sociálni pracovníci, psychológovia, liečební či špeciálni pedagógovia.
Ústav ako extrémne riešenie
U nás zvyknú mládež s poruchami správania často umiestňovať aj do diagnostických a reedukačných centier. „V krajinách s rozvinutým systémom pomoci je však pobyt v ústave extrémnym riešením a dôraz sa kladie viac na prácu v prirodzenom sociálnom prostredí,“ vysvetľuje. Podľa neho ide aj o lacnejšie riešenie. Labáth odporúča, že popri odbornej starostlivosti by mohli pomôcť aj mimovládky a občianske združenia, ale aj neformálne iniciatívy. V Česku napríklad probační pracovníci robia aj preventívno-resocializačné programy pre mládež. Tým sa znižuje aj šanca pre opätovný návrat k páchaniu trestnej činnosti či k agresívnym útokom.
V Nálepkove funguje komunitné centrum, ktoré zriadila obec, už 12 rokov. Dosahovať dobré výsledky pri práci s problémovou mládežou sa však terénnym pracovníkom nedarí najmä pre nedostatok peňazí. „Už päť mesiacov tu pracujem sama, voľnočasové aktivity pre deti preto momentálne nerobíme, nestíham to,“ hovorí komunitná pracovníčka Lívia Kútiková, ktorá sa dnes venuje najmä pomoci dospelým pri komunikácii s úradmi. Na problémové deti väčšinou dohliada kuratela. Keď v minulosti mali v centre štyroch pracovníkov zameriavali sa aj na prevenciu, prízvukovali deťom, aby chodili do školy. Záujmové aktivity pre ne v minulosti robilo košické občianske združenie. „Deti na ne spočiatku síce chodili, ale ich záujem postupne upadal. Tým, že prišli domov, opäť sa dostali do zaužívaného kolobehu,“ dodáva Kútiková.
Nálepkovo, kde takmer polovicu obyvateľov tvoria Rómovia, sa na takú brutálnu lúpež, akú zažili začiatkom prázdnin, nepamätá. Obyvatelia sú z toho zhrození, a najmä starší ľudia nechápu, že maloletých delikventov tejto brutálnej lúpeže nečaká žiaden trest a mladistvých len polovičný. Podľa náčelníka obecnej polície Jozefa Sopka sú ľudia z obce za to, aby sa tresty pre takýchto páchateľov sprísnili.
Dlhoročný kriminalista, policajný viceprezident Milan Lučanský poukazuje na skutočnosť, že hranicu veku páchateľov násilnej kriminality neustále znižuje doba, v ktorej žijeme, a často to súvisí aj s drogami. „Mladiství páchatelia sa združujú do skupín. Je to davová psychóza. Myslia si, že keď sú viacerí, nič sa im nemôže stať,“ upozorňuje Lučanský.
Polícia sa posilní na východe
Vedenie polície už dlhší čas pripravuje zmeny v rozložení obvodných oddelení. V niektorých okresoch ich pribudne, čo obyvateľom prinesie viac bezpečnosti v uliciach. Iné regióny, naopak, o policajtov prídu. Posilňovať by sa mali policajné obvodné oddelenia najmä na východe krajiny. Ide o okresy, kde dlhodobo rastie bežná kriminalita. Naopak, v regiónoch, kde kriminalita klesá, by sa mali oddelenia rušiť.
Vedenie polície už analyzuje dáta, na základe ktorých sa bude meniť dnešný počet 53 okresných policajných riaditeľstiev a 229 policajných obvodných oddelení. „Jeden z našich cieľov je optimalizácia personálnych síl a prostriedkov, ktoré polícia má. Pod tým treba chápať to, že chceme vyhodnotiť a prípadne prerozdeliť policajtov medzi regiónmi, ale aj medzi jednotlivými službami,“ uviedol policajný prezident Tibor Gašpar. Ako dodal, majú v pláne efektívnejšie rozmiestniť základné útvary, počet policajtov sa však znižovať nebude.
Trestná zodpovednosť platí na Slovensku od veku 14 rokov. Mladistvému páchateľovi však súd môže uložiť len trest maximálne v polovičnej výške. Horná hranica trestu nemôže prevyšovať sedem rokov. Súdy mladistvým väčšinou ukladajú len podmienečné tresty. Deťom do dovŕšenia 14. roku nijaký trest nehrozí, trestnú zodpovednosť preberajú za ne rodičia alebo zákonní zástupcovia.