Rezort vnútra má už novelu zákona pripravenú, teraz sa s ňou zaoberajú na ministerstve zahraničných vecí. To tvrdí, že posudzuje viaceré medzinárodnoprávne aspekty, ako aj dosah novely. Zriadilo expertnú skupinu, ktorá na nej pracuje. „Konzultácie prebiehajú na viacerých úrovniach, zákon má predsa oveľa širšiu pôsobnosť ako len pre tých, ktorí sa rozhodnú prijať maďarské občianstvo,“ uviedol riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.
Pôvodné plány boli, že zmeny v občianstve kabinet prijme ešte do letných prázdnin. Predlžovanie termínu schválenia zákona tak spôsobuje, že ustavične pribúda osôb, ktoré sa museli vzdať postavenia občana SR. Podľa údajov ministerstva vnútra k piatku 25. júla stratilo od júla 2010 slovenské občianstvo 865 ľudí, z toho je 491 žien a zvyšok sú muži. Zákon sa najviac dotkol osôb, ktoré prijali občianstvo Českej republiky. Ide o 326 ľudí. Nasleduje Nemecko 173, Rakúsko 121, Veľká Británia 75, Maďarsko 55 osôb.
Kauza s občianstvom vznikla po prijatí zákona v Maďarsku, ktoré umožnilo uchádzať sa o občianstvo aj bez podmienky trvalého pobytu. Prvá vláda Roberta Fica reagovala vlastnou novelou. Po 17. júli 2010 každý, kto prijal cudzie občianstvo, stratil slovenské. S neúspechom sa skončili všetky pokusy napraviť tento stav za bývalej vlády a problém pretrval dodnes.
Minister vnútra Robert Kaliňák dlhodobo zastáva názor, že druhé štátne občianstvo by sa malo viazať na trvalý pobyt v inom štáte. V tom prípade by ľudia nestrácali slovenský pas. Už v minulosti takýto postup označil za najväčší štandard vo svete.
Líder Mostu-Híd Béla Bugár však s riešením, o ktorom hovoril Kaliňák, nesúhlasí. Zdôraznil, že mnoho ľudí stratilo občianstvo a väčšinou to neboli ľudia, ktorí prijali občianstvo Maďarska. „Novela, ktorú pripravuje minister Kaliňák, je diskriminácia. Mnoho občanov z južného Slovenska študuje v Maďarsku a má tam päť rokov prechodné bydlisko. Dokonca, keď si zoberú občianstvo, majú tam aj výhody,“ povedal Pravde Bugár. Podľa neho v nevýhode sú aj ľudia z juhu Slovenska, ktorí pracujú v blízkych továrňach za hranicami a potom sa ich aj prepúšťanie z práce dotkne skôr ako občanov s maďarským pasom. „Je to problém ľudí, ktorí majú zakódovaný strach v hlave. Čoho sa boja?“ spýtal sa šéf Mostu-Híd.
Novelu zákona o občianstve prijatú za prvej Ficovej vlády napadli poslanci na Ústavnom súde ešte v roku 2011. Tvrdili, že je v rozpore s ústavou a s medzinárodnými dohovormi. Podľa nich nemožno nikoho zbaviť štátneho občianstva proti jeho vôli, o čom hovorí aj ústava. O budúcnosti spornej novely sa má rozhodnúť po letných prázdninách. Hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová Pravde povedala, že na 17. september je naplánované pojednávanie, na ktorom by malo byť vyhlásené rozhodnutie.