Diplomati krajín Európskej únie sa podľa agentúry Reuters predbežne dohodli na sprísnení sankcií proti Rusku. Podľa informácií Pravdy ich súčasťou by mal byť aj zákaz dovozu ruských náhradných dielcov do členských krajín únie. Slovensko, ktoré je závislé od ruského zbrojného priemyslu, tak môže zostať bez funkčných radarov.
Súčiastky na ich údržbu nakupuje ministerstvo obrany od ruskej spoločnosti, ktorej by sa mali sankcie týkať. V prípade ich schválenia by mohol byť nákup dielcov či úplne nových radarov od náhradného dodávateľa problematický pre vysokú cenu. Jeden radar totiž môže stáť až okolo 20 miliónov eur. Na pokrytie celého vzdušného priestoru by však boli potrebné aspoň štyri.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Zabolia nás sankcie?
Francúzsku, ktoré Rusom dodáva bojové lode Mistral, pri tom únia ustúpila. Embargo sa má totiž vzťahovať len na zmluvy, ktoré ešte neboli uzatvorené. Problém je v tom, že Slovensko nemá s ruským dodávateľom uzavretú dlhodobú rámcovú zmluvu na budúce dodávky náhradných dielcov. Rokovanie európskych diplomatov podľa informácií Pravdy včera znepokojilo našich najvyšších vládnych predstaviteľov.
Podľa bývalého šéfa sekcie obrany v Stálej delegácií Slovenskej republiky pri NATO Jaroslava Naďa reálne komplikácie môžu nastať, ak naše vzdušné sily nemajú náhradné súčiastky v zásobe. „Môže dôjsť k dočasnému problému z hľadiska zabezpečenia ochrany vzdušného priestoru monitorovacími radarmi,“ vysvetľuje. Vzniknutá situácia by sa podľa neho dala riešiť cez krátkodobé uzavretie dohôd s okolitými krajinami, ktoré by pokryli náš vzdušný priestor.
Na prípadnú hrozbu blokácie reagovali z ministerstva obrany opatrne. „V súčasnosti je predčasné odpovedať na otázky, pretože zbrojné embargo Európskej únie zatiaľ nebolo oficiálne prijaté, a teda nevieme jeho závery,“ odkázala hovorkyňa rezortu Martina Balleková. Očakáva sa, že dohoda o sankciách proti Rusku bude finalizovaná dnes. Opatrenia budú zverejnené ešte večer v úradnom vestníku EÚ a tým nadobudnú platnosť.
Naď upozorňuje, že na trhu sa môžu objaviť aj dielce do radarov s dodávkou od iného výrobcu. „Ale bolo by to asi problematické a zároveň oveľa drahšie, ako kúpiť ich od Ruskej federácie,“ hovorí. Prípadné embargo na dodávku ruských súčiastok by podľa neho však urýchlilo modernizáciu radarov, ktorá je nevyhnutná. Najvýhodnejším riešením by podľa neho bolo dohodnúť sa na spoločnej kúpe s Českom a Poľskom. „Na severe by nás mohli pokrývať Poliaci a na severozápade Česi. Ak to budeme robiť sami, potrebujeme aj viac radarov,“ spresňuje.
O zavedení prísnejších ekonomických postihov pre Rusko rokuje Európska únia od pondelka. Voči Rusom sa rozhodla rozšíriť sankcie po zostrelení malajzijského lietadla na východe Ukrajiny. Chce im obmedziť možnosť obchodovať s členskými krajinami únie rozšírením sankčného zoznamu osôb a firiem a počíta aj s embargom na predaj zbraní Rusku.
Podľa Naďa je správne, že únia chce zamedziť Rusku, aby sa dostalo k vojenskej technike zo Západu. Vzniklo by totiž riziko, že pri prípadnom konflikte by ju Rusi mohli využiť proti záujmom členských štátov únie. Tu upozorňuje aj na prípad Francúzska, kde existujú reálne obavy, že bojové lode Mistral môžu Rusi neskôr použiť proti záujmom Európskej únie a NATO.
Zákaz dovozu ruskej vojenskej techniky do zahraničia, ktoré sa má týkať aj Slovenska, má podľa Naďa tiež svoj význam. „Zníži sa tým objem zákaziek pre zbrojársky priemysel, čo by malo Ruskú federáciu oslabiť,“ hovorí. Podľa Naďa ide aj o nepriamy tlak na členské krajiny, ktoré sú vo veľkej miere závislé od ruskej bojovej techniky. Na prípadné sankcie môžu podľa neho doplatiť všetky postkomunistické krajiny. Najväčší problém by však podľa neho malo Slovensko a Bulharsko. Tie majú podľa zoznamu NATO najviac techniky pochádzajúcej z Ruska.
Naša vzdušná obrana má v súčasnosti 12 stíhačiek MiG-29, vrtuľníkovú letku Mi-17, rádiolokátory a systém protivzdušnej obrany S-300. Všetky zariadenia sú pôvodom z Ruska. Vláda v máji tohto roku schválila Koncepciu rozvoja vzdušných síl, ktorá zahŕňa obmenu lietadiel a vrtuľníkov. Minister obrany Martin Glváč avizoval, že počas leta spustí tender na prenájom letových hodín a obmenu vojenských vrtuľníkov. Z ministerstva obrany potvrdili, že tender zatiaľ vyhlásený nebol. O spoločnom nákupe nových radarov Glváč rokoval s Českou republikou a Poľskom ešte vlani.
O stíhačky sa Slovensko nateraz obávať nemusí. „Máme podpísanú abonentskú dohodu o starostlivosti o stíhačky MiG-29 a tá platí do roku 2016. Sankcie proti Ruskej federácii sa týkajú len neuzavretých zmlúv,“ dodal Naď.