Myslí si to poslanec Národnej rady SR za Smer Anton Martvoň. „Každý z nich hovorí o svojej pravde, každý z nich priamo či nepriamo naznačuje, že ten druhý klame, ale po právnej stránke nikto z nich nekoná,“ uviedol Martvoň. Obaja politici podľa neho v „odpočúvacej“ kauze mohli nepriamo porušiť zákon. Matovič, ktorý vyhotovil nahrávku zo súkromného rozhovoru, podľa Martvoňa minimálne porušil zákon o ochrane pred odpočúvaním.
„Pokiaľ pán Procházka tvrdí, že ide o šikovne zostrihanú nahrávku urobenú s cieľom verejne ho diskreditovať, tak už mal dávno podať minimálne trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za ohováranie, keďže podľa významu jeho verejných vyjadrení ide o klamlivé oznámenie nepravdivého údaja, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v politike a zároveň mu spôsobiť inú vážnu ujmu (konkrétne z pohľadu morálky a bezúhonnosti),“ vysvetľuje poslanec za Smer. Za tento trestný čin je sadzba odňatia slobody jeden až päť rokov. Tým, že sa Procházka nebráni možnému ohováraniu právnou cestou, podľa člena ústavnoprávneho výboru dáva legitimitu Matovičovým slovám.
Za zvláštny považuje Martvoň aj Matovičov postup. „Taktiež nepodal žiadne trestné oznámenie. Mohol pritom podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z pokusu o spáchanie trestného činu z legalizácie príjmu z trestnej činnosti (tzv. pranie špinavých peňazí) cez politickú stranu, alebo pre pokus zo spáchania trestného činu skrátenia dane alebo poistného tým, že by štát mohol prísť o tisíce eur na DPH. Bola to dokonca jeho občianska povinnosť oznámiť polícii akékoľvek podozrenie z pokusu o spáchanie trestného činu, no nestalo sa tak,“ konštatoval Martvoň.
Matovič, ktorý s Procházkom vo februári hovoril o inzercii pre vydavateľstvo vlastnej manželky, mohol podľa poslanca za Smer konať v záujme manželkinej firmy, čím by mohol byť minimálne otázny súlad jeho konania s ústavným zákonom o konflikte záujmov. Článok 4 ods. 1 predmetného zákona hovorí o tom, že verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem, pričom pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom. „Celej SR je jasné, že platenie daní štátu je verejným záujmom. Tu je zdôvodniteľné konanie pána poslanca Matoviča, že kauzu zverejnil, no zarážajúce je, že nepodal žiadne trestné oznámenie,“ vysvetlil Martvoň. Zákon o konflikte záujmov hovorí, že verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s predmetným ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických alebo právnických osôb, čo podľa Martvoňa dáva do zvláštneho svetla obsah zverejnenej nahrávky poukazujúcej na možný obchodný charakter stretnutia Matoviča a Procházku. „Pán poslanec Matovič nepriamo vystupuje v mene obchodnej spoločnosti patriacej jeho manželke a diskutuje o výške zľavy z inzercie, ktorú by mohol byť ochotný v mene tejto firmy poskytnúť. Neviem si predstaviť, aké by boli reakcie verejnosti, keby takto podobne vypomáhal firme svojej manželky nejaký funkcionár strany Smer,“ uzatvára Martvoň.
Aj poslanec NR SR za Most-Híd Gábor Gál si myslí, že jeden z aktérov sporu by mohol podať trestné oznámenie. „Ak sa niektorý z nich nazdáva, že bol spáchaný trestný čin, mohol by podať trestné oznámenie,“ konštatoval. Zároveň dal ako príklad Českú republiku, kde štátne zastupiteľstvo pri roztržkách politikov neváha a začína konať samo.
Generálna prokuratúra podrobnosti o riešení prípadu nezverejnila. Ešte 4. júna vydal generálny prokurátor Jaromír Čižnár pokyn, aby prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky komplexne preveril medializované informácie. „Z taktického hľadiska Generálna prokuratúra SR nebude špecifikovať úkony, ktoré realizuje,“ uviedla pred časom hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
Matovič sa podľa Predajňovej 26. júna obrátil na generálneho prokurátora so žiadosťou o vydanie stanoviska vo veci výkladu a uplatňovania paragrafu trestného zákona, v ktorom sa uvádza, že kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Matovič požiadal o zaslanie vyjadrenia, obsahujúceho jednoznačný právny názor na výklad uvedeného zákonného ustanovenia. "V liste pánu Matovičovi zo dňa 15. júla 2014 bolo oznámené, že ustanovenie paragrafu 4 odsek 2 zákona číslo 153/2001 Z.z o prokuratúre v znení neskorších predpisov neumožňuje, aby prokurátor dával výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom ani iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám,“ uviedla Predajňová.