Trestanie Putina pocítia desiatky našich firiem

Európska únia zavedie proti Rusku najtvrdšie obchodné sankcie od čias studenej vojny. Ruský prezident Vladimir Putin tak má byť potrestaný za anexiu Krymu a postoj Ruska k bojom na Ukrajine.

30.07.2014 20:00 , aktualizované: 31.07.2014 07:00
debata (353)

Štáty EÚ sa už predbežne dohodli, že do Ruska stopnú nové kontrakty na zbrane a tiež výrobky, ktoré okrem civilistov môže využívať aj ruská armáda. Ruské štátne banky tiež stratia prístup k lacným pôžičkám v únii.

Ruskú ekonomiku to pošle do recesie, ale sankcie pocítia aj európske štáty, ktoré nebudú môcť v Rusku uzatvárať nové kontrakty. Očakávané odvetné opatrenia navyše zrejme pocíti aj slovenský priemysel či armáda závislá od náhradných dielov z Ruska. Pre sankcie niekoľko slovenských strojárskych firiem príde o obchod priamo v Rusku, ale aj o časť zákaziek napríklad v nemeckých firmách, ktoré dodávajú do Ruska techniku využívanú aj v armáde.

„Zavedenie ekonomických sankcií voči Rusku sa dotkne troch veľkých slovenských firiem a viacerých menších podnikov. V prípade jedného podniku môže prísť už v najbližších týždňoch k prepúšťaniu desiatok ľudí v prípade, ak sa nepodarí nájsť náhradu za neuzavreté ruské kontrakty,“ povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková.

Podľa informácií denníka Pravda sú jednou z ohrozených firiem Letecké opravovne Trenčín. „V Leteckých opravovniach sú už uzavreté zmluvy na dovoz náhradných dielov z Ruska, právnici teraz preverujú, či sankcie na embargo vojenského materiálu platia aj na dodatky k takýmto dlhoročným zmluvám,“ uviedol vysokopostavený zdroj z armády. Ministerstvo obrany hovorí, že situáciu analyzuje. „Od začiatku vypuknutia ukrajinskej krízy podnikáme kroky tak, aby nebola ohrozená obranyschopnosť našej krajiny,“ reagovala hovorkyňa ministerstva Martina Balleková.

Európska únia zaviedla sankcie na obchodovanie so zbraňami, s ropou, vyspelými technológiami a na bankovníctvo. „Najväčšie riziko vidím v sekundárnom dopade sankcií. Slovenské firmy totiž dodávajú výrobky pre francúzske, nemecké, talianske či iné západné firmy. Tie, ak nebudú môcť ďalej obchodovať s Ruskom, automaticky znížia svoje objednávky pre slovenské firmy. Až o pár mesiacov tak budeme vidieť, o koľko pracovných miest príde slovenská ekonomika pre zavedenie obchodných sankcií voči Rusku,“ uviedol Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

Napríklad detvianske strojárne dodávajú výrobky švédskej automobilke Volvo, ktorá značnú časť svojich výrobkov vyváža priamo do Ruska.

Problémom by mohli byť odvetné ruské sankcie. Rusko už zastavilo dovoz ovocia z Poľska. Otázne je, či pôjde Putin aj ďalej. Napríklad každé piate auto vyrobené v žilinskom závode Kia skončí v Rusku. „Nepredpokladám, že by sa Rusko rozhodlo na oplátku zakázať dovoz výrobkov z Európskej únie. No samotní Rusi budú pre zavedenie sankcií určite menej kupovať výrobky dovážané z Európskej únie. Export automobilov z Európskej únie do Ruska tak určite klesne,“ odhadol Sergej Šuchlin, prezident Rusko-európskej obchodnej komory. Väčšina Rusov totiž stojí v prípade konfliktu na Ukrajine za svojím prezidentom Putinom.

Priamo zasiahnuté sankciami budú hlavne podniky obchodujúce so zbraňami či realizujúce veľké štátne zákazky priamo v Rusku. „Financovanie cez Eximbanku SR pomohlo viacerým dodávateľom zo Slovenska otvoriť bránu pre podnikanie v Rusku. Toto financovanie naďalej nebude možné, v dôsledku čoho nahradia európske firmy konkurenčné podniky z Ázie,“ pokračoval Shuklin. USA sa do uvalenia sankcií snažia zapojiť aj podniky z Ázie. „Priamy dopad bude mať zavedenie sankcií na firmy spolupracujúce s Ruskou federáciou v oblasti štátnych zákaziek. Postihnuté tak budú napríklad podniky obchodujúce s ruskými železnicami či veľkými energetickými podnikmi,“ dodal Mihók.

Eximbanka SR v minulosti považovala Rusko za veľmi perspektívny trh a v rozmedzí rokov 2010 až 2012 podporila export do tejto krajiny v sume 955 miliónov eur. V praxi podpora fungovala tak, že ak slovenský dodávateľ nedostal po zrealizovaní zákazky zaplatené od svojho ruského partnera, Eximbanka uhradila domácemu podniku až 95 percent fakturovanej sumy.

„Ako opakovane prízvukujeme, dopady sankcií na ruskú ekonomiku sa zákonite odrazia aj na zahraničnom obchode, respektíve investičnom trhu v Európe i inde vo svete,“ povedal Peter Susko, hovorca ministerstva zahraničných vecí SR. Na druhej strane sa podľa ministerstva zahraničných vecí sankcie priamo nedotknú slovenského bankového trhu, keďže sa netýkajú dcérskych spoločností ruských bánk na Slovensku. Na našom trhu pôsobí banka s ruským kapitálom Sberbank. Tú tak sankcie obídu.

Sankcie, ktoré Európska únia uvalila na Rusko, by sa mohli dotknúť aj dovozu ruských náhradných dielov potrebných v rezorte obrany, napríklad pre radarovú ochranu nášho vzdušného priestoru. Môžu ovplyvniť aj zamestnanosť vo vojenských podnikoch, kde je 100-percentným akcionárom štát. Takým sú Letecké opravovne Trenčín, kde je zamestnaných 328 ľudí. Štátna akciovka je zameraná okrem iného aj na modernizáciu primárnych vojenských radarov, ktoré zabezpečujú protivzdušnú obranu.

Všetky pochádzajú z Ruska, koľko ich Slovensko má, patrí medzi utajované skutočnosti. Akciovka tiež modernizuje radary z Ruska. Či hrozí v podniku prepúšťanie, sme sa nedozvedeli, pretože v opravovniach majú celozávodnú dovolenku.

Leteckým opravovniam v Trenčíne zánik hrozil už v minulosti, pretože až 80 percent zákaziek im dodával rezort obrany a len 20 percent tvorili objednávky od súkromných spoločností. Vlani sa im podarilo získať kontrakt na revíziu troch amerických vrtuľníkov. Firma okrem iného modernizuje a robí revízie technických zariadení protivzdušnej obrany, opravuje rádiotechnické zariadenia, rádionavigačné a rádiokomunikačné systémy lietadiel. Radary v civilnom letectve pochádzajú väčšinou z Českej republiky, tu žiaden problém nehrozí.

Sankcie nebudú mať na druhej strane žiadny vplyv na zamestnanosť a výrobu v nováckej firme CZ Slovensko. Spoločný podnik spolu so známou Českou zbrojovkou Uherský Brod majú pre svoje zbrojárske výrobky iné trhy, ako je Rusko. Výrobný závod je spoločným podnikom Českej zbrojovky a MSM Martin, ktorá má v prenájme novácky Vojenský opravárenský podnik. V súčasnosti zamestnáva 65 ľudí, ich počet by sa mal do konca tohto roku zvýšiť na dve stovky. Útočné pušky dodáva do Mexika, plánuje export do Francúzska a Indie.

Lídri európskych krajín sa vytvorením ekonomického tlaku snažia prezidenta Vladimira Putina odradiť od ďalšej podpory povstalcov v Doneckej a Luhanskej oblasti. Tvrdé sankcie sú zároveň ráznou odpoveďou na zostrelenie holandského civilného lietadla na východe Ukrajiny. Skutok podľa Kyjeva a USA uskutočnili proruskí separatisti protilietadlovým systémom BUK.

Obchodovanie Slovenska s Ruskom

Vývoz

  • Rusko je pre Slovensko tretím najväčším obchodným partnerom po Nemecku a Českej republike
  • Slovensko vyváža do Ruska najmä výrobky automobilového priemyslu, ktoré tvoria 53 % vývozu, z toho takmer polovica sú automobily
  • Významnou zložkou vývozu sú produkty strojárskeho priemyslu, najmä motory, kotly ústredného kúrenia, kompresory, čerpadlá, stroje na spracovanie plastu, lekárske nástroje a prístroje
  • Ďalej sa zo Slovenska vyváža elektronika, najmä TV prijímače (10,4 %), železo a oceľ a výrobky z nich (3 %), výrobky farmaceutického priemyslu (2,7 %), plastikárske a papierenské výrobky, nábytok a iné
  • Zo žilinského závodu Kia do Ruska smeruje každý piaty vyrobený automobil
  • Podľa ruských colných úradov v roku 2012 rusko-slovenský tovarový obrat dosiahol 9,88 miliardy dolárov
  • Slovensko je pre Rusko dôležité pre umiestnenie v strednej Európe, a tak ho zaradilo medzi 20 hlavných zmluvných obchodných partnerov

Dovoz

  • Z Ruska sa na Slovensko dováža hlavne zemný plyn, ropa, jadrové palivo, kamenné uhlie a železná ruda a slovenský priemysel by len veľmi ťažko fungoval bez ruských surovín
  • Od dodávky ruských surovín a súčiastok sú závislé jadrové elektrárne, rafinérie, železiarne, ale aj armáda či subdodávatelia automobilového priemyslu
  • Rusko-slovenská spolupráca v ropnom sektore sa uskutočňuje v rámci medzivládnej dohody z roku 1999, podľa ktorej objem dodávok ruskej ropy do roku 2015 dosiahne až 6 miliónov ton ročne

© Autorské práva vyhradené

353 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Rusko #USA #sankcie #Ukrajina