Odluku cirkvi od štátu nechcú len ateisti, ale aj veriaci

Nielen ateisti, ale aj veriaci si predstavujú pôsobenie cirkví ináč ako cirkevní hodnostári. Cirkvi by sa podľa nich nemali miešať do politiky a žiť iba zo štátnych peňazí.

11.08.2014 20:20
debata (45)

Potvrdil to výskum Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý zisťoval, aké sú vzťahy medzi cirkvami a štátom.

Na prieskume s názvom Demokratickosť a občania na Slovensku sa zúčastnilo 1 215 dospelých respondentov. Odpovedali v ňom na otázky o financovaní a spolunažívaní cirkví či o ich vplyve na politiku.

Na otázku, či majú byť cirkvi financované zo štátneho rozpočtu, odpovedalo záporne 80,5 percenta ateistov, vyše 35 percent katolíkov a 42 percent evanjelikov. Teda tých, ktorí nesúhlasili s podporou štátu, bolo priemerne 46,2 percenta. Podľa šéfa výskumu Miroslava Tížika zo Sociologického ústavu ide u veriacich o pomerne vysoké čísla. Alternatívne financovanie z daní veriacich by si vedelo predstaviť celkovo 46,51 percenta respondentov.

Výsledky ďalej ukázali, že viac ako 31 percent opýtaných by chcelo činnosť cirkví úplne odrezať od štátnych peňazí. Takejto odluke sú viac naklonení evanjelici ako katolíci. Viac ako 26 percent by volilo iný model, pri ktorom by štát podporoval cirkvi len pri určitých aktivitách verejného záujmu a 15 percent si myslí, že štát má podporovať iba tradičné cirkvi.

Zaujímavé bolo aj zistenie, že takmer 80 percent opýtaných si želá, aby sa kňazi nemiešali do politiky. Tento názor prevláda až u 76,9 percenta katolíkov a u 85,2 percenta evanjelikov. Katolícki farári pritom pred voľbami zvyknú v kostoloch čítať pastierske listy, v ktorých naznačujú, aký typ politika či strany ísť voliť. Veľké pohoršenie medzi ľuďmi aj mimovládkami vyvolal koncom minulého roka pastiersky list, v ktorom kňazi veriacim radili, aby dali vo voľbách hlas len tomu, kto odmietne „kultúru smrti“, čím naznačovali, že by nemali dať hlas tým, ktorí tolerujú práva homosexuálov.

Sociológ Miroslav Tížik zhodnotil, že podľa výsledkov veriaci nežijú úplne v súlade s cirkevným učením a tým, ako sa cirkev prezentuje navonok. Týka sa to aj finančnej podpory štátu, ktorú vnímajú ako politickú otázku. „A preto si myslia, že keby bola oddelená od štátu, bolo by menej politizácie v cirkvi,“ spresnil. Podľa sociológa cirkvi majú záujem na udržaní podpory štátu najmä preto, že kňazi sú platení z verejných zdrojov, čo je pre ne výhodné. Verejnosť síce dáva cirkevným hodnostárom najavo potrebu zmeny, no tí podľa Tížika nemajú dôvod pre viaceré výhody vzdať sa súčasného modelu.

Cirkvi pritom vedia, že dotácie od štátu nebudú môcť poberať naveky. Sociológ vysvetľuje, že to súvisí s trendom v Európskej únii, kde je minimum krajín s takým silným prepojením cirkví na štátny rozpočet. „Cirkvi robia rôzne opatrenia, aby boli určitým spôsobom sebestačné. Ale pokiaľ nebude silný tlak na to, že niekto rozhodne a zavedie iný model, budú chrániť súčasnú podobu,“ hovorí Tížik. Dodal, že aj politici sú si vedomí čoraz väčšieho verejného dopytu po zmene. „Na druhej strane vedia, že Slovensko je viazané Vatikánskymi zmluvami a ďalšími záväzkami voči cirkvám,“ vysvetľuje.

Katolícki biskupi zostávajú pri hodnotení výsledkov výskumu opatrní. „Výsledky prieskumu sú zaujímavé a verím, že aj prospešné pre odborníkov, ktorí sa v rámci komisie snažia nájsť nový model financovania cirkví a náboženských spoločností na Slovensku,“ odkázal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Dodal, že zmena financovania je dlhodobý proces a jeho výsledok by nemal diskriminovať a znevýhodňovať žiadnu z cirkví. Na ďalšie otázky k výsledkom výskumu neodpovedal. Evanjelická cirkev do uzávierky na otázky denníka Pravda nereagovala.

Téma, ako nastaviť financovanie cirkví, je aktuálna už vyše roka. Minister kultúry Marek Maďarič ju otvoril ešte vlani, keď všetky registrované cirkvi požiadal o pomoc pri zisťovaní ich majetku. K tejto téme pravidelne zasadá Expertná komisia, závery však verejnosti zatiaľ nepredstavila.

Rezort kultúry poukazuje na to, že súčasná vláda sa vo svojom programe nezaviazala zmeniť financovanie cirkví, ale len viesť odbornú diskusiu. Z tej by mali vzísť viaceré alternatívy. „K funkčnej zmene financovania cirkví však môže dôjsť len po vzájomnej dohode s cirkvami,“ spresnil hovorca Jozef Bednár. Upozornil na to, že úplná odluka cirkví nie je možná pre Vatikánsku zmluvu, ktorú podpísala prvá Dzurindova vláda. Pokiaľ bude zmluva platiť, štát musí nejakým spôsobom prispievať registrovaným cirkvám.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #cirkev #viera #odluka cirkví od štátu