„Cielene chceme podporiť zamestnávanie žien matiek s deťmi v predškolskom veku, keďže zamestnanosť v tejto skupine je veľmi nízka, na úrovni 40 percent,“ hovorí Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti na ministerstve práce. Na projekt Zosúladenie rodinného a pracovného života je vyčlenených približne 23 miliónov eur, ktoré možno využiť do konca budúceho roka. Určené sú prevažne na platy učiteliek a vychovávateliek a žiadať o ne budú môcť firmy, ale aj mestá a obce či neziskové organizácie.
Časť peňazí by mala ísť aj na vytváranie detských kútikov. „Je tu aj skupina rodičov s deťmi na druhom stupni základných škôl, ktoré už nemajú družinu. Ak jedenásťročné dieťa skončí okolo jednej popoludní školu, nemôžete ho nechať na ulici. Vo veľkých firmách by nemal byť problém vyhradiť priestor pre väčšie deti, kde sa môžu poobede zdržiavať. Ak sa preplatia náklady na vychovávateľku, celkové náklady nemusia byť také enormné, aby to firma nemohla utiahnuť,“ vysvetľuje Pietruchová.
Mestá a obce sa k možnosti rozširovania kapacít svojich škôlok zatiaľ nechcú vyjadrovať. „Odpoveď na otázky môžeme dať vtedy, keď budú všetky návrhy ministerstva známe a prerokované. Dovtedy by šlo len o špekulácie a hypotézy,“ uviedol Jozef Turčány, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska.
Zástupcovia firiem chystaný plán rezortu práce podporujú, aj keď tiež zatiaľ nechcú odhadovať, koľko z nich by sa do projektu zapojilo. „O tejto téme sa už dlhšie diskutuje a podľa reakcií zo strany zamestnávateľov si myslím, že firmy by o takúto formu podpory mohli mať záujem,“ povedal Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500.
Podobne to vidí aj Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Ten zároveň upozornil, že zriaďovanie firemných škôlok či jaslí bude závisieť aj od technických a priestorových možností firiem, problém nedostatku miest v škôlkach či jasliach by sa však mohol podľa neho riešiť aj cez zmluvu so súkromnou škôlkou.
Rezort práce sa cez tento projekt chystá podporiť aj zavádzanie rôznych typov pružných foriem práce, napríklad kratšieho pracovného času, deleného pracovného miesta či práce z domu. Umožňuje ich Zákonník práce, ale v praxi sa zatiaľ veľmi nevyužívajú. Predbežne sa uvažuje o tom, že firme, ktorá takto zamestná matku s deťmi do šesť rokov alebo rodiča, ktorý sa vracia z rodičovskej dovolenky, by sa z eurofondov preplatilo 90 percent nákladov celkovej ceny práce. „Očakávame, že zamestnávatelia si aj takto osvoja flexibilnú formu práce a zavedie sa to vo väčšej miere,“ hovorí Pietruchová.
Podrobné údaje o tom, koľko zamestnávateľov využíva flexibilné formy práce, zatiaľ nie sú. Známe je to, že v roku 2012 pracovalo na skrátený úväzok 5,9 percenta žien a 3,2 percenta mužov. Nevedno však, či skrátený úväzok majú na vlastnú žiadosť v záujme zosúladenia práce a rodinného života. Zdieľané pracovné miesto, keď sa na ňom striedajú napríklad dve ženy, sa podľa Pietruchovej využíva len veľmi málo.
Fakt, že takéto formy práce sú na Slovensku skôr popoluškou, priznávajú aj zamestnávatelia. Dôvodom podľa nich môže byť to, že sa to nedá využívať v každom sektore. „Ale istým spôsobom to môže byť aj konzervatívnym zmýšľaním zamestnávateľov, pri pružných formách práce je aj riadenie náročnejšie. Z pohľadu zamestnávateľov je najjednoduchšie, ak sú štandardné pracovné miesta a pracovný čas,“ uvažoval Gregor.
Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov zas upozorňuje, že problém je najmä vo vysokej administratívnej záťaži podnikateľov a lepšie by bolo zjednodušiť samotné zamestnávanie.
Koľko firiem by podporu štátu na pružné formy práce využilo, zamestnávatelia tiež ešte nechcú odhadovať. Podľa Gregora veľa bude závisieť od toho, ako budú nastavené podmienky na čerpanie možnej podpory. Rezort však verí, že podobne, ako pri dotáciách na zamestnávanie mladých, ak budú financie na pracovné miesto, záujem aj o tieto formy práce bude.
Predbežne tiež predpokladá, že do projektu na uhrádzanie nákladov na učiteľky a vychovávateľky v jasliach a materských školách sa zapojí aspoň 150 rôznych zriaďovateľov – firiem, samospráv, neziskových organizácií. Projekt by mal byť pilotný, na základe skúseností z neho by sa malo nastaviť čerpanie peňazí z eurofondov na pokračovanie v ďalšom sedemročnom období.