Aj veriaci chcú, aby sa kňazi ženili

Väčšina opýtaných, medzi nimi aj veriaci, v prieskume odpovedala, že súhlasí s tým, aby sa farári mohli ženiť, rozvedení ľudia opäť sobášiť v kostoloch a s tým, že užívanie antikoncepcie by sa nemalo odsudzovať. Či sa katolícka cirkev prispôsobí mysleniu ľudí a zmení niektoré konzervatívne postoje, ukáže októbrová synoda vo Vatikáne.

Z prieskumu vyplýva, že 62 percent respondentov by súhlasilo s tým, aby sa farári mohli ženiť. Proti bolo len čosi vyše 13 percent opýtaných. Viac než 61 percent ľudí je proti odsudzovaniu antikoncepcie, vyše 50 percent opýtaných by privítalo, aby sa aj rozvedení mohli druhýkrát sobášiť v kostole a viac než 52 percent, aby sa mohli aj naďalej zúčastňovať na náboženských úkonoch, akým je napríklad prijímanie.

Výsledky prieskumu upozorňujú najmä na nesúlad medzi učením katolíckej cirkvi a názormi jej veriacich. Evanjelickí kňazi sa totiž na rozdiel od katolíckych môžu ženiť a rozvedených, ktorí chcú vstúpiť do nového manželského zväzku, zosobášia v kostole.

Vedúci prieskumu sociológ Miroslav Tížik hovorí, že liberalizáciu u veriacich nemožno prehliadať. Tento jav podľa neho súvisí s plytkými argumentmi cirkví k etickým otázkam. „Čo sa týka napríklad antikoncepcie, nevedia zdôvodniť, prečo by to malo byť inak, a jediné, čo zostáva ľuďom, je veriť autorite cirkvi,“ hovorí.

Veriaci však majú podľa neho dnes oveľa kritickejšie myslenie a neuspokoja sa s farárovým odporúčaním, že stačí len veriť. Rozdielnosť medzi tým, čo hlásajú katolícki biskupi, a názormi veriacich podľa neho vychádza aj z praktického života. Mnoho katolíkov po rozvode chce mať posvätené aj nové manželstvo a pokračovať v aktívnom náboženskom živote.

Tížik vylučuje, že by sa na základe výsledkov prieskumu dalo hovoriť o slabnúcom vplyve katolíckej cirkvi na život veriacich. „Na Slovensku neslabne, lebo bol vždy slabý. Ľudia si nikdy nenechali hovoriť do svojho života od cirkvi, ani za prvej republiky či Uhorska,“ konštatuje sociológ.

Ako príklad uvádza časté rozhodnutie párov vstúpiť do manželstva až vtedy, keď je budúca nevesta tehotná. Podľa neho sa to dialo v minulosti a rovnako aj dnes. Vzťah veriacich k cirkvi je podľa neho síce založený na vzájomnom súlade, ten sa však neprejavuje v ich praktickom živote.

Pápež František na prelome rokov poslal do všetkých svetových farností dotazník, ktorý má zistiť, ako žijú veriaci a či majú napríklad záujem o cirkevné sviatosti aj po rozvode. Pápež chce na základe odpovedí prispôsobiť ďalšie smerovanie katolíckej cirkvi, aby bola bližšie k veriacim. Dotazníky budú podkladom pre októbrové zasadnutie synody biskupov vo Vatikáne. U nás ich však v drvivej väčšine vypĺňali katolícki duchovní a nie veriaci.

Konferencia biskupov Slovenska na jednej strane pripúšťa, že k určitému uvoľneniu, napríklad pri kňazskom celibáte, by mohlo dôjsť. „V otázkach cirkevnej disciplíny ako napríklad záväzok celibátu pre kandidátov na diakonát a kňazstvo sa zmeny nevylučujú,“ reaguje hovorca Jozef Kováčik. Na druhej strane však upozornil, že aktuálna prax v nadväznosti na tradíciu zostáva nateraz v cirkvi platnou. Na otázky o prípadných zmenách pri rozvedených odkázal, že rodina je pre cirkev dôležitá a bude sa jej venovať aj najbližšia synoda vo Vatikáne.

Podľa cirkevného analytika Jaroslava Šebeka je uvoľnenie katolíckych dogiem s dosahom na život veriacich súčasťou celosvetovej diskusie. „Mnohí veriaci čoraz viac pociťujú rozpor medzi praxou a tým, čo kážu biskupi. Snahou riešiť tieto otázky na synode vo Vatikáne je priblížiť sa tomu, čo žijú veriaci,“ vysvetľuje. Analytik vzhľadom na citeľný tlak nespokojných veriacich nevylučuje, že po októbri môžu biskupi pristúpiť k liberálnejším zmenám, či už pri opätovných sobášoch u rozvedených alebo pri používaní antikoncepcie.

Spomedzi otázok o prepojení praktického života a cirkevného učenia sa najmenej prekvapujúco verejnosť vyjadrila k možnosti vysvätiť ženu za kňaza. Takmer 40 percent opýtaných bolo proti. Najväčšiu skupinu z toho tvorili katolíci so 47 percentami, takmer 30 percent z nich by s tým však čiastočne alebo úplne súhlasilo. Evanjelici problém s vysväcovaním žien za kňazov nemajú, túto možnosť u nich podporilo až 67 percent respondentov. Prekvapujúcejšie je to, že napriek dlhoročnej tradícií vysväcovania žien za farárky v evanjelickej cirkvi sa našlo aj u evanjelikov 20 percent tých, ktorí sú proti.

Podľa Tížika ide len o pätinu evanjelikov, čo nie je veľa. Odmietanie evanjelických farárok časťou veriacich je podľa neho spojené s tradičným vnímaním kňazského povolania. „Môžu to chápať ako dôstojnú funkciu a dôstojnosť pripisujú skôr tomu, čo zosobňujú seriózni muži. Tento model môžu vnímať ako vhodnejší v rámci náboženského života, nemusí ísť o diskrimináciu,“ hovorí. Podľa neho je bežné, že v rámci jednej cirkvi môže existovať viacero odlišných názorových prúdov.

Podľa zástupcov evanjelickej cirkvi ich veriaci nemajú problém s akceptovaním žien farárok. Prvá žena bola za farárku vysvätená v roku 1951 a odvtedy sa ženy stali súčasťou cirkevných zborov. „O tom svedčí aj fakt, že štyri pätiny opýtaných súhlasia s ordinovaním žien za farárky,“ podotkla hovorkyňa evanjelickej cirkvi Edita Škodová.

Do akej miery ľudia súhlasia s týmito situáciami (v percentách)

Zdroj: Sociologický ústav SAV

Pozn. Na prieskume s názvom Demokratickosť a občania na Slovensku sa zúčastnilo spolu 1 215 dospelých respondentov.